V denníku Rudé Právo, ktorý vyšiel presne 23. decembra 1980, si uvedomelí občania vtedajšej ČSSR mohli prečítať aj o tom, že sa skončila 8-dňová stávka zamestnancov gréckych pôšt alebo že v Afganistane sa likvidovali vnútorní i zahraniční nepriatelia. Zdá sa, akoby sa od tej doby veľa nezmenilo.
Zaujímavý je aj článok o Vianociach v buržoáznej republike. „Vianočné sviatky v buržoáznej republike neboli pre každého. Hlavne nie pre nezamestnaných robotníkov a ich rodiny. V mestách sa pre ne stavali stromy republiky s množstvom žiaroviek, hudbou a slávnostnými prejavmi. Stromy boli vysoké, majestátne a pod nimi pokladničky na príspevky pre chudobných. Nás iba dráždili, pretože proletárske deti dom mrzli a hladovali, almužny nič neriešili,“ spomína Antonín Kalup na Vianoce z roku 1930. Niečo podobné tu máme aj 80 rokoch, teda až na tie pokladničky, ktoré by dnes pod vysvietenými vianočnými stromami na námestiach dlho nevydržali!
Na Vianoce roku 1980 v televízii nesmela chýbať Sviatočná chvíľka poézie, dvakrát v priebehu hodiny. V tm čase to bol asi taký postrach ako dnes reklamné brejky. Cez deň sa pôvodná rozprávková tvorba striedala s koncertmi vážnej hudby a hlavnou hviezdou večera nebola Popoluška či americký film, ale "Božský Kája" s jeho vianočným koncertom z Lucerny. Po ňom nasledovala opäť Sviatočná chvíľka poézie. Aspoň že ten program máme po 30 rokoch pestrejší!
