Nezničiteľná príroda. Po hroznej veternej smršti v novembri 2004 sú vedci a lesníci vo Vysokých Tatrách príjemne prekvapení! Príroda v najmenších veľhorách sveta sa podľa nich obnovuje oveľa rýchlejšie, ako predpokladali.
Momentálny stav obnovy tatranského lesa je podľa odborníkov veľmi priaznivý. „Prispieva k tomu najmä teplejšie počasie v posledných rokoch. Od roku 2006 sa priemerné teploty počas vegetačného obdobia od mája do septembra pohybovali o 1 až 2°C nad dlhodobým normálom,“ tvrdí Peter Fleischer, šéf výskumnej stanice a Múzea TANAP-u. Priemerná teplota je okolo 13° C. Obnove prírody v posledných štyroch rokoch veľmi pomáhajú aj vyššie zrážky v lete. Prispievajú k rýchlemu obsadeniu kalamitnej plochy bylinami, trávami a drevinami.
Vďaka vynikajúcej klíme rastú čoraz rýchlejšie aj vysadené borovice, jedle a javory. Na kalamitných plochách začínajú okrem toho voľne rásť najmä jarabina, osika, vŕba, baza a breza. Vedcov prekvapuje, že v ich okolí sa rozrastá najmä smrek a smrekovec. „Myslím si, že ak bude príroda aj naďalej takáto žičlivá, porasty zasiahnuté kalamitou by sa mohli stať lesom, na aký sme v Tatrách zvyknutí, už o niekoľko desaťročí,“ uzatvoril Fleischer.
Ničivá veterná smršť
Silný vietor polámal pod večer 19. novembra 2004 stromy vo Vysokých Tatrách na ploche 12 600 ha. V priebehu troch hodín víchrice padlo okolo 3 miliónov stromov! Priemerná rýchlosť vetra bola 90 km/h. Pri hrozivom vyčíňaní prírody zahynula jedna osoba. Škody na majetku boli vyčíslené na niekoľko miliárd slovenských korún. Z tejto drámy sa tatranské lesy aj ľudia spamätávajú dodnes.
