Boli sme zvedaví, či sa našim čitateľom žije 21 rokov od pádu komunizmu lepšie alebo horšie. Prekvapujúco prevládali názory tých, ktorí si nemyslia, že by na Slovensku bolo po Nežnej revolúcii až tak úžasne!
Eve sa určite žije horšie, ako predtým. „Pred revolúciou mal človek istotu v práci, musel pracovať, kto chcel cestovať a mal na to, mohol cestovať. Kto sa mal dobre za socíku, má sa dobre aj teraz, kto žil len z poctivo zarobených peňazí, žije aj teraz,“ mieni Eva.
Čitateľka, ktorá vyrástla so 7 súrodencami bez otca, je rada, že sa doba zmenila, no chýba jej ľudskosť. V čase jej detstva mali ľudia väčšie istoty. „Štát nám dal možnosť slušne žiť aj vyštudovať, mali sme možnosť pracovať a získať, alebo kúpiť si byť. Teraz by sme chodili po žobraní."
Hana má 38 rokov a nevie jednoznačne povedať, či je spokojná alebo nie. „Slobodu slova máme, ale ak niečo poviete v práci alebo v škole, idú po vás. Neobmedzené možnosti cestovania sú len pre tých, ktorí majú za čo cestovať. Otvorili sme sa svetu, ale je tu omnoho väčšia kriminalita, zbrane, drogy, strach o svoj život,“ vymenúva Hanka. „Ako deti sme sa do tmy hrávali vonku a dnes chodím dcéru neustále kontrolovať, či sa jej niečo nestalo. Moja mama o mňa taký strach nemusela mať, bolo oveľa bezpečnejšie,“ spomína si. Najviac jej však vadí, že sa stratil náš kvalitný slovenský tovar. „Či už potraviny, oblečenie alebo iné veci, vpustili sme si sem kadejaký šmejd. Kvalitné sú iba predražené značky. Kedysi sme sa nemuseli báť nakupovať potraviny, dnes je to iba o tom, že človek číta, koľko „éčok“ čo obsahuje. Bolo síce menej tovaru, ale o to kvalitnejšieho,“ napísala nám svoj názor na časy minulé a dnešné Hana.
Výhody aj nevýhody komunizmu sa snaží zhrnúť Blackcat28. „Pre deti boli tábory za babku, program v nich bol s dnešným neporovnateľný. Deti mali rešpekt voči učiteľom i voči starším, celé dni sa hrávali vonku. Po škole neexistovalo byť nezamestnaný. Dnes sa ľuďom alebo robiť nechce, alebo nemôžu nájsť prácu. V jednom závode ste robili aj 20 rokov a ešte vám aj pridelili byt. Dnes sa bojíte o prácu a splácate hypotéku, ktorú budú splácať ešte vaše deti. Tie však ani mať nechcete, lebo podpora rodičov je od štátu biedna. Budovali sa paneláky, sídliská, protipovodňové hrádze, škôlky, športové centrá, produkovali sa filmy, komédie, rozprávky, ktoré nás bavia dodnes. V nemocnici ste mali všetko, dnes si musíte kúpiť aj toaletný papier, lebo zdravotníctvo je na mizine. Pamätám si časy, keď z veľkého závodu vychádzali davy ľudí. Dnes keď ich ide domov 50, tak je to veľa. Osobne si myslím, že ak ste nerobili zle, zle vám nebolo. A dnes?“ pýta sa na záver svojho príspevku k diskusii o lepších či horších časoch po Nežnej.
Myslíte si, že nám bolo naozaj tak dobre? Podeľte sa o svoje skúsenosti! Diskutujte, alebo píšte na tip@novycas.sk!
