Na cestu slovenskými železnicami treba v niektorých prípadoch nielen pevné nervy, ale aj poriadne silný žalúdok. Svedčia o tom skúsenosti našich čitateľov. Je iba málo šťastlivcov, ktorí môžu povedať, že s vlakmi nemali žiadny problém. Viac je takých, ktorí keby nemuseli, železnice by už nevyužili. Od cestovania nimi ich odrádza špina, meškanie, nepresné informácie a katastrofálny stav vozňov a staníc. Za všetko hovoria našich čitateľov, ktoré si pozrite v minigalérii.
Pevné nervy pri cestovaní musí mať aj Peter. Cestuje po východnom Slovensku a niekedy má dojem, že koľajnice sa vplyvom tepla naťahujú o celé kilometre. „Skúste nasadnúť v Košiciach alebo Prešove a ísť smerom na Humenné, potom na Sninu alebo Medzilaborce. Stokilometrová cesta z Košíc trvá 2 až 3 hodiny!“
Čitateľ, podpísaný ako Polda s manželkou často využíva cestovanie vlakom a viac ako studené či prehriate vozne alebo špina či meškanie im hrôzu naháňa návrat na stanicu hlavného mesta. „Ten zápach snáď cítiť už od Pezinka a pri prechode cez stanicu sa radšej nesnažíme obzerať po tých, čo sa tam povaľujú.“ Preto ho mimoriadne potešila správa o výstavbe novej Hlavnej stanice v Bratislave. „O tom, čo návštevníci Bratislavy musia absolvovať pri prechode zo stanice k zastávkam MHD, autám či taxíkom už vedia všetci, len kompetentní asi nie.“
Zážitok pani Aleny sa dá porovnávať s otrasnými fotkami z našich vlakov, ktoré ste nám poslali. Alena zažila nezabudnuteľný šok cestou z Bratislavy do Kysaku. Vlakom sa viezla domov po únavnej ceste z Anglicka. Priplatila si za ležadlo, aby sa počas cesty pohodlne vyspala. „Len čo som zhasla, začala som cítiť svrbenie po celom tele. Keď to neprestávalo, zasvietila som malé svetlo a v tej chvíli som myslela, že od hrôzy umriem!“ Alenka mala sto chutí vyzliecť sa z kože, ako jej bolo všetko odporné. Všade okolo nej boli ploštice! „Okamžite som informovala pracovníka železníc o nevyužiteľnom stave môjho kupé, na čo on povedal, že také čosi ešte nezažil a presunul ma do iného kupé.“ Alena už po takom zážitku zaspať nemohla a navyše sa bála, že jej nechutný hmyz vliezol aj do batožiny. „Miesto oddychu som zažila nočnú moru, za ktorú som si aj priplatila,“ skonštatovala po svojej nezabudnuteľnej ceste vlakom.
