Cestovanie vlakom je ako lotéria. Človek sa môže dopraviť pohodlne a komfortne, no môže mať aj také negatívne zážitky, kvôli ktorým ďalšiu cestu vlakom zváži. Za vandalmi zničené veci síce železnice nemôžu, sú však záležitosti, za ktoré sú zodpovedné iba ony! A práve tieto najviac ovplyvňujú voľbu ľudí pri výbere dopravy z jedného miesta na druhé.
Svoju skúsenosť nám popísala pani Mária. V horúcom letnom dni cestovala s mamou z Bratislavy do Košíc, miestenku mali v kupé pri toaletách. „To, čo sme vo vlaku prežili, nikomu neprajem. Ešte teraz sa mi dvíha žalúdok,“ spomína nechutný zážitok cestujúca. „Ten smrad zo záchodov bol neopísateľný. Navyše doska nad oknom spadla, za ňou boli nejaké potrubia zo záchoda a smrdelo to ešte viac. Kúpili sme si na cestu jedlo, ale bolo nemysliteľné jesť tam. Od Žiliny do Bratislavy sme radšej stáli na chodbe, aj keď ani tam to nebolo ideálne,“ napísala nám Mária aj s dodatkom, že vlaku sa už bude radšej vyhýbať.
O zlom technickom stave vlakov vypovedá aj video, ktoré nám poslala Zuzana. Po poriadnom daždi sa mohla kochať akváriom v okne vlaku. A bez príplatku!
VIDEO: Akvárium v okne vlaku
Ďalšou príčinou nespokojnosti cestujúcich sú čoraz častejšie a čoraz dlhšie meškania vlakov. Najhoršie na ľudí pôsobí, ak vlak ešte ani nevyjde z východzej stanice a už mešká! Pravidelne sa s tým stretáva Peter. „Ešte sa vlak ani nepohne a už mešká,“ priblížil nám situáciu na železniciach ďalší nespokojný cestujúci. „Spoliehať sa na to, že stihnete prípoj v Žiline smerom z Košíc je dnes pomaly utópia, aj tých 20 minút rezervy je už málo na to, aby človek stihol presadnúť. Meškanie je na dennom poriadku.“
Ďalšia vec, ktorá cestujúcim chýba a ktorú železnice nemôžu pripísať na vrub vandalom, sú zavádzajúce informácie. Píše o tom Martin: „Podľa informácií mal mať vlak 4 klimatizované vozne 2. triedy a jeden 1. triedy. Ani raz som tam nič také nevidel a vozeň prvej triedy zaraďujú, ako sa im chce,“ vyjadril svoju nespokojnosť cestujúci, ktorý jazdí prvou triedou a chce mať za svoje peniaze aj príslušný štandard.
Štandard cestovania sa meria aj podľa priestorov, kde cestujúci čakajú na spoj. Čakárne však bývajú v takom stave, že sú vlastne nefunkčné, alebo sú obsadené skupinami ľudí, ku ktorým si súdny človek radšej nesadne. Hladní cestujúci majú často na výber jedlo z bufetu, alebo ani to nie. „Čakať na stanici v Bratislave, Košiciach alebo v Žiline? Bez reštaurácií, bez poriadnych informácií, kam sa má človek pohnúť,“ nechápe Peter, aj keď pripúšťa, že Košice sú v tomto smere už celkom na úrovni. „Je tam slušná reštaurácia, kde sa dá najesť a počkať na vlak. No aj tak si železničnú dopravu vyberám iba ako poslednú možnosť,“ tvrdí sklamaný cestujúci.
Cestujete aj vy vlakom? Napíšte nám vaše skúsenosti, pošlite fotky, v akom prostredí ste cestovali a ako vyzerala stanica. Svoje príspevky posielajte na tip@novycas.sk.
