Dať peniaze Grékom alebo nie? Aj keď je už napriek nesúhlasu ľudí rozhodnuté, táto otázka stále patrí k najdiskutovanejším témam medzi Slovákmi. Väčšina z nich s pôžičkou zadĺženému Grécku nesúhlasí. Originálnym spôsobom sa proti nej rozhodla protestovať cez Nový Čas pätica mladých dievčat, ktoré sa obliekli len do plachty s nápisom: Gréci, prepáčte, ale toto je všetko, čo máme! Mysleli tým, samozrejme, holé zadky.
Naši čitatelia nám svoje názory napísali na tip@novycas.sk.
„Každý Grék má istotne našetrené nejaké peniaze, ak z nich prispeje, nemusia im žiadne štáty pomáhať.“ Takýto názor mali viacerí z vás.
„Nech im vláda schváli nutnosť pomôcť štátu, veď aj tí, čo nepracujú, majú slušné dávky a zlata má každý Grék dosť, môže pár kúskov predať. Naši ľudia už všetko dali do záložní,“ myslí si čitateľ s prezývkou Ifoxx.
Ani Ivete sa nepáči rozhodnutie pomáhať Grékom, ktorí si žili nad pomery. „Ja pracujem 32 rokov vo firme, mám hrubú mzdu 500,- € a som sama s dcérou. Nie je správne, že chudobný má prispievať bohatému, nech si pomôžu sami, keď toľké roky hýrili.“
Svoju nespokojnosť vyjadrila aj Zuzana. „Gréci nesúhlasia ani s kozmetickými úpravami a to dokazuje, že tá pôžička nemá žiadny zmysel. Tu ľudia robia za ten „bonus“, čo oni dostávajú k platom. Tu ľudia neštrajkujú, ale robia všetko pre to, aby mali čo dať do hrnca. My ani nesnívame o takých výhodách, ako majú oni!“ Pani Zuzana má už odrobených 30 rokov a obáva sa, či vôbec dostane nejaký dôchodok. „My si opasky uťahujeme už 20 rokov. Aby sme mali aký – taký štandard, privyrábame si na brigádach. Je najľahšie vyjsť do ulíc a začať štrajkovať,“ myslí si pani Zuzana.
„Pokiaľ by išlo o štát ktorému treba pomôcť z hľadiska jeho ekonomických problémov, naštartovať procesy, investície, nevidím v tom problém. Lenže tu ide o špecifický problém Grécka, ktoré dlhodobo klamalo a zavádzalo pri číslach výkonnosti ich ekonomiky,“ píše Michal Martinák. „Žili si nad pomery, míňali ďaleko viac, ako boli schopní zarobiť. Riešením by boli dôsledné audity všetkých štátov používajúcich euro, dodržiavanie kritérií nielen pre prijatie tejto meny, ale aj pre jej udržanie. Vstupom do Eurozóny by sa tak štáty nemohli spokojne "vyvaliť" a zabudnúť tvrdo pracovať. Grécko by malo prejsť koordinovane do krachu, zaviesť lokálnu menu späť,“ navrhuje Michal, ktorý už kvôli tomu na dovolenku do Grécka nepôjde.
S originálnym riešením prišiel Namir Alyasry, ktorého inšpirovali hypotéky. „Ak chce bežný občan vyšší úver z banky, hneď musí ručiť aspoň nehnuteľnosťou. Prečo si svoj úver nezabezpečíme taktiež hypotékou, ale na zopár gréckych ostrovov?“ Tie by Slováci užívali bezplatne, až pokým by nám Gréci pôžičku nesplatili. „V prípade nesplatenia úveru by sme sa stali vlastníkmi týchto ostrovov a konečne by sme mali svoje more,“ navrhuje so značnou dávkou irónie Namir.
Úplne inak už vyznieva e-mail od rozhorčenej čitateľky. „Nuž a ktože sa to tak strašne trepal do Únie? Boli ste to práve vy, mládež! Chceli ste cestovať po Európe, tak to teraz máte a musíte niesť aj následky,“ odkazuje mladým. „Vstup do EÚ neznamená len výhody, ktoré sa vám páčia, ale aj povinnosti a tou je aj príspevok Grécku. Možno som škodoradostná, ale teší ma, že pocítite na vlastnej koži, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Mali ste mať rozum skôr, než ste dali súhlas na vstup do EÚ.“
