Spam je nevyžiadaná a hromadne rozosielaná správa prakticky rovnakého obsahu. Ide o zneužívanie elektronickej komunikácie, najmä e-mailu. Túto teoretickú definíciu, ktorú nájdete napríklad v internetovej encyklopédii Wikipédia, si v týchto dňoch môžu Slováci "užiť" aj v praxi.
Internetom koluje e-mail o Slovenskom reprezentačnom dome na olympiáde vo Vancouvri, ktorý nelichotivo popisuje pomery v našom olympijskom stánku a najmä vysoké ceny, ktoré návštevníkom účtuje. Zdroj pisatelia uvádzajú rôzny. Niekto ho dostal od kamarátky z Vancouvru, iný od príbuzných z Kanady či kamarátov. Ide pritom zjavne o "ľudovú tvorivosť", takmer každý z preposielateľov pridáva k pôvodnej správe (ktorej hodnovernosť redakcia týmto článkom nechce spochybniť) vlastný príbeh, ako sa k e-mailu dostal. Formulka v poslednom odseku - "prepošlite to svojim známym" - pritom funguje dokonale.
Len do redakcie ČAS.sk za pár dní prišla už viac ako stovka týchto mailov! A chodia ďalej. I napriek tomu, že o pridrahom Reprezentačnom dome sme už písali aj v denníku Nový Čas a v informovaní o kauze stále pokračujeme, pisatelia sa donekonečna dožadujú, aby sa redakcia tejto téme začala venovať. Davová hystéria je skrátka neskutočne silná. A dotyčná Petra, ktorá je pod väčšinou z týchto e-mailov podpísaná, ani netuší, kto všetko sa na Slovensku vydáva za jej "kamarátov, príbuzných či známych".
V sobotňajšom Novom Čase vám prinesieme stanovisko vedenia Slovenského reprezentačného domu k tejto kauze.
Doslovené znenie e-mailu, ktorý koluje slovenským internetom:
Toto mi preposlala kamoska zijuca v Kanade...
Ahojte,
neda mi, aby som sa s Vami nepodelila o moju skusenost, ako funguje Slovensky reprezentacny dom pocas olympiady vo Vancouveri. Hrdi tym, ze je prvykrat v historii otvoreny sirokej verejnosti a uspesne propaguje nasu krajinu www.repredom.sk. V skutocnosti mas slovensky dom robi nasej krajine taku hanbu, ze by lepsie urobil, keby bol zavrety. Keby sme tam nemali predplatene listky na jedno vystupenie, uz tam ani nikdy neprideme.
Prvykrat sme sa v Slov.dome boli pozriet v nedelu, ked sme boli na kulturnom predstaveni Ciganski diabli. Bolo to velmi pekne vystupenie. Celi nadseni sme si po predstaveni chceli kupit v ramci repre domu v bare vodu a kavu, nedalo sa vsak. Typicky slovensky pristup, na ktory som si uz za tie roky odvykla. Organizatori nam povedali, ze bezne pitie a jedlo sa tam kupit neda, ale ak si zaplatime 60 dolarovy obedovy listok ma osobu, potom sa mozeme najest aj napit z bufetoveho stola. My sme im ale vysvetlili, ze si chceme kupit len nieco na pitie. Nedalo sa, tak sme si sli kavu kupit na vedla ulicu za 2.5 dolara :). Len pre informaciu, vo Vancouveri sa za 60 dolarov najedia dvaja ludia ludia a nie jeden v kvalitnej restauracii.
Do po tomto zaziku som prisla do repre domu aj s kamaratkou vypomoct ako dobrovolnicka hosteska (este pred casom sme slubili, ze prideme pomoct) na vecernu smenu od 18 hod do 23 hod. V tom case nam dali organizatori instrukcie, ze nasou ulohou bude kontrolovat, ci navstevnici slovneskeho domu maju zakupeny vecerny listok za 115 dolarov vratane dane za osobu, ktory zahrna veceru (jedlo a pitie) a navstevnici mozu ostat do polnoci. Pre informaciu, za tuto sumu si mozete vo Vancouveri zarezervovat noc + dostanete v cene ranajky v dobrom hoteli alebo a minimalne 2 ludia sa mozu najest v extra luxusnej restauracii.
Tak sme sa organizatorov opytali, ze ci si budu moct ludia prist len posediet pri pivku, vinku a zaplatit len za to resp. prezriet si zadarmo pavilon. A oni ,ze nie, musia si kupit listkok za 115 dolarov. Tak sme sa opytali, ci si myslia, ze ludia zaplatia take peniaze, ale evidentne im to bolo jedno. Tak sme to isli vyskusat v praxi. Vsetci navstevnici vratane Slovakov, Kanadanov a turistov z inych krajin sa po vypocuti ceny listkov zvrtli na pate a znechutene odisli. Niektori boli sklamani, niektori nahnevani, jeden chalan krical cez ulicu, ze na Slovensko v zivote nedojde. Za cely vecer pocas piatich hodin, co sme tam stali si listok nekupil ANI JEDEN JEDINY clovek, dobre pocujete, ani jeden. „Zabavalo“ sa tam len kopec slovenskych VIP osob, organizacneho stabu, manazerov v ramci repre domu. Najpotupnejsie bolo sledovat tvare tych turistov, co si o nasej krajine myslia. My sme sa tam s kamaratkou hanbili ako pes a len sme sa im ospravedlnili. S organizatormi dohodli, ze uz viac neprideme pomoct, lebo sa nevieme stotoznit s ich politikou a nechceme byt sucastou tejto blamaze.
To, ze o ulicu dalej bol otvoreny Irsky olympijsky dom a bolo tam dobrych 2000 ludi, ktori sa tam zabavali, pili pivo, lebo sa tam predavalo za 8 dolarov, to nikoho netankovalo. A mne este dojde manazerka a povie mi, ze aki su tu vo Vancouveri ludia sprosti, ze idu pit do irskeho domu za 8 dolarov, ked u nas mozu pit a jest do nemoty cely vecer za 115 dolarov :) Ja som nevedela, ci sa mam smiat alebo plakat.
K tomu vsetkemu treba spomenut prisernu jazykovu vybavenost jedneho slovenskeho manazera, ktory to tam mal akoze vsetko pod palcom a ktory pozadoval, aby vsetky rozhodnutia isli cez neho. Jeho arogantnost, neschopnost boli ocarujuce..Ked som sa ho opytala, ze za kolko predavame vlajky, odpovedal „ze to nech necham na neho“ :) Ked sa objavili reporteri zo znamej lokalnej stanice, ktory chceli natocil o slovenskom dome sot, bolo im povedane, ze event manazerka je sice pritomna, ale je zaneprazdnena a musia pockat :) ale aspon sa dockali :) Potom nafilmovali v pavilone „vynikajucu“ atmosferu s prazdnymi bufetovymi stolmi, zivajucimi papalasmi, ziadnymi turistami a zivou ludovou hudbou, co hrala pre nikoho. Ked dvaja navstevnici boli zvedavi ako chuti nas tradicny alkohol slivovica, manazer flexibilne nam oznamil, ze slivovicu maju, ale iba pre prezidensky salonik :-)
Jedine, comu som rada je to, ze turisti neboli taki sprosti, ze by platili za vecerny listok take prachy. Hanba slovenskym organizatorom slovenskeho repre domu. Keby sme sa my, ktori tu zijeme, tak spravali k ludom tu v Kanade , o tyzden nemam robotu. Ak budu nasu krajinu reprezentovat takito ludia, navzdy budeme v zahranici vsetkym na posmech. Aj kopec mojich kanadskych kamaratov sa chcelo ist pozriet na nas repre dom, ale uz nepridu.
Rozmyslali sme, ci dat nase zazitky do slovenskych novin, nevieme, ci to ma vobec nejaky vyznam a ci by to nieco vobec zmenilo.
Tak to prosim preposlite aspon Vasim znamym.
ahojte
Petra