Samuel Krnac žije v Kanade desať rokov. „Chcem sa s ostatnými Slovákmi podeliť o úžasný zážitok - na Nový rok som bežal s olympijskou pochodňou!"
Samuel bežal svoj životný beh 1. januára o 12,56 hod. v Kirkland Lake, ktoré je vzdialené od Toronta 600 km. „Bola tam strašná zima, v noci mínus 39 stupňov a cez deň mínus 25,“ opisuje kruté podmienky olympijského behu náš zahraničný čitateľ. Aj keď sa na ňu pripravil dobrým oblečením – troje hrubé ponožky, dvoje spodky, hrubé nohavice, päť svetrov a na tom tenká biela uniforma – omnoho viac ho hriala česť niesť olympijskú pochodeň.
Beh začal ráno a vyvrcholil záverečným behom kanadskej speváčky Shanie Twain. Každý z bežcov bežal 300 metrov, školáci bežal ako kolektív tridsiatich detí, pričom každé nieslo pochodeň 30 sekúnd. „Bežať s ohňom nie je problém, ale tá váha pochodne a zima k tomu spravia svoje,“ opisuje svoj zážitok Samuel z Kanady.
„Organizačný tím odviedol skvelú prácu. Pred behom sme si nacvičovali, ako niesť pochodeň, ako ju správne držať. Každý jeden z nás bol pyšný na svoju časť tohto behu, ktorý je tu v Kanade obrovská vec!“
Podujatie sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. „Okolo bežca bežali policajti, policajné autá boli vpredu i vzadu. Už 9 mesiacov pred behom si overovali bežcov, ich súkromie a prácu.“
„Byť súčasťou niečoho takého obrovského sa často nestáva. Každý je na vás pyšný a Kanaďania si to veľmi vážia. A mne ako Slovákovi - Kanaďanovi sa podarilo reprezentovať túto krajinu a niesť oheň aspoň chvíľku. Je to neopakovateľný, úžasný zážitok,“ uzatvára svoje dojmy Samuel Krnac.
