Jeho vznikom si majú súčasné i budúce generácie pripomenúť, čo všetko museli vytrpieť Židia v čase druhej svetovej vojny. Žijúci pamätníci sa zhodli, že hrozná kapitola v dejinách ľudstva nemôže zapadnúť prachom.
Na mieste tábora, v ktorom Nemci uväznili za 2. svetovej vojny asi 16-tisíc Židov, vznikla po 70 rokoch stála expozícia Múzea holokaustu. Na otvorení sa zúčastnil i Naftali „Ďuro“ Fürst (83). „V tábore ma väznili už ako deväťročného a strávil som tu 30 mesiacov,“ spomína na začiatky hrôzostrašného obdobia muž, ktorý prežil aj Osvienčim a Buchenwald.
„Rodinu mi uväznili v Seredi 9. mája 1942. Otec so strýkom mali veľkoobchod s drevom a so stavebným materiálom, ktorý Prešporáci poznali pod názvom Bratia Fürst. Iba nedávno som sa dozvedel, že Nemci v Petržalke postavili koncentračný tábor, v ktorom sa jeden z podtáborov volal Fürst, pretože bol v našom dome,“ dodáva. V tábore sa zamiloval do Mariky Rabovej.
„Mali sme vtedy obaja 12 rokov, no v Auschwitzi som ju videl naposledy. V Seredi som videl poslednýkrát svoju babku Janku aj strýkov, ktorí vtedy razom zmizli z môjho života. Appelplatz, ktorý je súčasťou tohto múzea, je miestom plným sĺz, zúfalstva, strachu a navždy roztrhnutých rodín. Najväčší vrahovia histórie ako Adolf Eichman či Alois Brunner boli v Seredi. Pred oboma som stál tvárou v tvár,“ dodáva Naftali, ktorý žije v izraelskej Haife a na otvorenie sa prišiel pozrieť aj s manželkou Tovou.
Zo Serede do vyhladzovacích táborov odišlo 11 transportov, v nich viac než 11 000 osôb poslali na istú smrť. „Moja rodina bola v poslednom transporte, ktorý poslali priamo od Osvienčimu. Akoby zázrakom som to prežil ja, moji rodičia i brat,“ dodal na záver Naftali.
