Na nich je požiar odfotený z lietadla, ale aj to, čo bolo roky ukryté v depozite múzea - obrázky z opravy. Je na nich vidieť, ako partia chlapov bez istenia, bez akýchkoľvek bezpečnostných prvkov, holými rukami nanovo stavia zničené strechy. Vedenie zámku by rado poznalo mená týchto mužov.
Dve desiatky fotiek pochádzajú z roku 1950 a 1951. „Nikto ich ešte nevidel, doposiaľ sa nachádzali iba na negatívoch. Vyvolali sme ich iba kvôli výstave,“ vysvetlil archivár Bojnického zámku Erik Kližan. Okrem troch fotiek z požiaru je na nich aj to, ako robotníci nanovo stavajú strechy. Práve ich mená by vedenie zámku rado poznalo, aby ich dokázali pripísať k fotografiám.
„Na fotkách sú tváre tých, ktorí sa zaslúžili o to, aby zámok nadobudol dnešnú krásnu podobu. Stavali to technikou, akú vtedy, v časoch po 2. svetovej vojne, mali. Neboli ničím istení, vidieť mužov, ako robia vysoko na strechách, jeden tu stojí s rukou vo vrecku. Postavili to tak, že strechy držia doposiaľ a sú vo skvelom stave. Chceme im takto vzdať aj hold,“ povedal E. Kližan.
Ničivý požiar
K požiaru došlo 9. mája 1950, keď pri neodbornom vypaľovaní komínov vzbĺkla strecha obytnej veže. „Vyhorel z neopatrnosti, komíny boli upchaté a nefunkčné. Pri ich sfunkčnení použili nešťastnú ohňovú cestu a šindeľ začal horieť. Mohlo to spôsobiť nedozerné škody, pretože veže zámku sú poprepájané, hrozilo, že zhorí celý,“ dodal E. Kližan. Pamätníci spomínajú, ako z okolia sadali na vlaky a ponáhľali sa pomôcť hasiť. Pri zásahu sa ťažko zranili piati hasiči. Plamene zničili vrchné časti zámku. Po katastrofe v ňom zriadili múzeum tak, ako si v závete prial posledný šľachtický majiteľ - gróf Pálfi.
