Nie však podľa zaužívaného scenára, ako bolo bežným zvykom u iných známych osobností, ktoré odišli do umeleckého neba. Chýbala totiž rakva s hercovými pozostatkami. Úprimné slová spomienok, vďaky a najmä lásky mu na poslednej ceste venovalo niekoľko jeho kolegov, ktorí na javisku vyjadrili úctu svojmu kolegovi a dobrému priateľovi.
Hafi, ako Leopolda Haverla († 79) familiárne nazývali, bol nenapodobiteľný herec s obrovskou charizmou. V pondelok dopoludnia sa otvorili brány Slovenského národného divadla, kde sa prišla s legendárnym hercom rozlúčiť aj široká verejnosť. Posledné zbohom, ktoré bolo na počesť Haverla pripravené, však nebolo klasickou rozlúčkou, ako to bolo u iných hercov. Smútiaci sa tentoraz stretli v novej budove SND, aj keď sa väčšina rozlúčok odohrávala vo veľkolepej starej historickej budove SND. Hereckí kolegovia, ktorí prišli vzdať hold významnému umelcovi a drahému kamarátovi, sa mu však nemali možnosť pokloniť tak, ako sa bežne lúčia so svojimi kolegami. Na pódiu chýbala rakva, pri ktorej by mohli so smútkom skloniť hlavu a držať nad jeho pozostatkami čestnú stráž.
"Na rozlúčke nebola truhla, lebo si to rodina pána Haverla a samotný herec neželali," PR manažérka SND Natália Dongová. Herci, ktorí prežili s Haverlom na javisku dlhé desaťročia, sa mu v smútočných rečiach vyznali zo svojich pocitov a vzdali mu hold pred jeho cestou do neba. „Hafi mi bol ako brat,“ povedala Mária Kráľovičová a Oldo Hlaváček dodal: „Dňa 5. februára 2016 si opustil javisko na zemi. Ďakujem ti, že si bol.“
Za hercom plakali dvakrát!
Pohreb Hafiho († 79) v bratislavskom krematóriu
Po verejnej rozlúčke v SND s hercom Leopoldom Haverlom († 79) sa rodina a priatelia presunuli do bratislavského krematória. Tam sa uskutočnil pohreb, na ktorom sa smútiaci po druhý raz neubránili slzám a miestami aj úsmevom. Charizmatický Hafi sa hlboko vryl nielen do sŕdc, ale teraz najmä do spomienok svojich priateľov a známych. Do hereckého neba svojho kolegu odprevadili František Kovár (69), Božidara Turzonovová (73), Dušan Tarageľ (68) a mnohí ďalší, ktorí ho milovali.
Ako si na Hafivo spomínajú kolegovia z javiska
Mária Kráľovičová (88)
Bola som pri Hafiho ostatnej premiére, bude tomu rok v marci, v Bačovej žene. Hrali sme ju aj pred pár dňami, keď sme na javisku stáli spolu posledný raz. Išli sme po záverečnom potlesku k výťahu, smiala som sa. Tak čo, ty osemdesiatročný sopliak? Skočíš mi po pivo? A ešte vidím, ako mi šťuká gombík na tretie poschodie. Vidím čistého, usmiateho, nikdy nenahnevaného, nanajvýš zamysleného chlapca. Bol pohodový, kolegiálny, kamarátsky, beťár, čo sa nikdy nepchal do popredia.
Ľubo Roman (71)
Boli sme priatelia, spomínam na neho s úctou aj s úsmevom. Vždy, keď sme sa stretli, bola s ním zábava. Bol môj starší kolega, my mladší sme ho veľmi obdivovali a snažili sme sa ho napodobňovať. On bol herec, ktorý vedel zahrať všetko, vedel spievať, recitovať, hrať komédiu aj veľkú drámu. Bol jedným z posledných predstaviteľov bratislavských bohémov.
Zita Furková (75)
Na Hafiho si spomínam s hlbokou úctou, začínala som s ním v Trnave, potom v Bratislave. Obdivovala som jeho obrovskú pokoru pred životom a pred herectvom, jeho úprimnosť, otvorenosť, ktorými si niekedy aj ľudí pohneval, ale taký bol Hafi, nesmierne si ho vážim. Mal obrovskú radosť zo života, jeho modré oči vždy svietili a blikali obrovskou energiou.
Juraj Kukura (68)
Načieram do spomienok, bol to výnimočný a talentovaný herec. Priamy človek, veľká výnimka, pri jeho mene to nie je fráza, bol skvelý kolega, priamy, bez bočných cestičiek aj na javisku. Veľa som sa od neho naučil. Bol to chlap v pravom zmysle slova.
Štefan Kvietik (81)
Spomínam naňho so smútkom, pretože to sú také chvíle... V týchto chvíľach je hádam aj zbytočných veľa slov, lebo už sa nič nevráti. Ale rozhodne ostane to, čo je najpodstatnejšie, v mojom prípade veľká vďaka a úcta k Hafimu pred kamerou, za kamerou... Ľútosť, že už nikdy nebudeme stáť vedľa seba ako hereckí partneri, ale život je taký a treba to prijať.
Oldo Hlaváček (82)
Ja som stále s ním, som v šatnici, kde mám obrázky Miška Dočolomanského aj Hafiho okolo seba, v takom podvedomí Hafiho nemôžem opustiť a verím, že aj on ma neopúšťa. Bol to človek, ktorý sa nedá vygumovať z mysle, bol mimoriadne zvláštny, dobrý, nežný, pritom mocný chlap. Bol to boží človek, perfektný kamarát.
