Odmietol sa tak poddať nátlaku Európskej únie, aby odložil toto sporné a prípadne protizákonné opatrenie, informovala tlačová agentúra DPA. "Povedali sme, že tento rok prijmeme (najviac) 37.500 žiadostí o azyl. Je to politické rozhodnutie a musí sa uplatniť v súlade so zákonom," uviedol Faymann novinárom na summite lídrov EÚ v Bruseli. "Niet čo odkladať, niet čo meniť," dodal rakúsky kancelár. Viedeň stanovila spomenutý limit v januári a je len zlomkom z približne 90.000 vlani prijatých žiadostí o azyl. Ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová v stredu oznámila, že vstup utečencov prechádzajúcich cez Rakúsko do iných európskych štátov bude obmedzený na 3200 denne a žiadateľov o azyl v Rakúsku na 80 denne.
Šíria sa však obavy, že toto opatrenie vyvolá dominový efekt - teda že západobalkánske krajiny budú musieť tiež tvrdo obmedziť pohyb žiadateľov o azyl a vznikne humanitárna kríza v Grécku, kam v súčasnosti prichádza z Turecka väčšina utečencov smerujúcich ďalej na sever Európy. "Musíme zostať jednotní a prejaviť súdržnosť, ale jednotní a súdržní všade, nielen na severozápade Európy," vyhlásil pred novinármi v Bruseli grécky premiér Alexis Tsipras.
Balkánske krajiny už takisto nasledujú príklad Rakúska a ohlásili plány na zastavenie migrantov na svojich hraniciach. Slovinsko sa chystá udeliť armáde právomoc strážiť hranice; Macedónsko začína posilňovať a rozširovať pletivový a žiletkový plot na úseku, kam prichádzajú migranti z Grécka. Srbský minister pre migráciu Aleksandar Vulin v Belehrade vyhlásil: "Srbsko urobí to isté, čo Rakúsko."
Policajní šéfovia Rakúska, Slovinska, Chorvátska, Srbska a Macedónska medzitým podpísali v Záhrebe dohodu s okamžitou platnosťou, podľa ktorej budú preverovať migrantov na macedónskej hranici a prevážať ich do Rakúska a Nemecka. Informovala o tom chorvátska štátna televízia HRT. Takýto vývoj nastal napriek tomu, že na prebiehajúcom summite zaznela výzva voči lídrom niektorých štátov EÚ, aby "prestali s dominovým postupom" na západobalkánskej migračnej trase. Niekoľko lídrov tiež požadovalo, aby Rakúsko odložilo zavedenie svojich kvót až do nasledujúceho riadneho zasadnutia Európskej rady v dňoch 17.-18. marca, uviedli nemenované zdroje.
Belgický premiér Charles Michel povedal, že rokovania na summite v Bruseli boli napäté, pričom názorový rozdiel panuje "medzi lídrami, ktorí veria, že môžeme nájsť spoločné riešenia, a lídrami, ktorí dávajú prednosť samostatnému konaniu". EÚ vkladá najväčšie nádeje v migračnej kríze práve do Turecka, ale zatiaľ nezaznamenala veľké úspechy pri snahe donútiť Ankaru, aby zabrzdila prúd migrantov.
Lídri EÚ vydali dnes skoro ráno, po prvom dni dvojdňového summitu, spoločné vyhlásenie, kde požadujú od Ankary, aby "podnikala ďalšie rázne kroky na podstatné a trvalé zníženie počtu ilegálnych migrantov vstupujúcich z Turecka do EÚ". Ak sa to nepodarí, "rozhovory o zatvorení hraníc strednej Európy a zabezpečení hraníc západného Balkánu sa stanú novou realitou", vyhlásil český premiér Bohuslav Sobotka.
