V stredu 17. februára totiž centrom mesta otriasol výbuch. Terčom atentátu sa stal podľa tureckých ozbrojených síl armádny konvoj. Nastražená nálož v aute explodovala v okamihu, keď sa kolóna autobusov s vojakmi zastavila pri semafore. Výsledkom bolo 28 mŕtvych a vyše 60 zranených, medzi ktorými boli nielen vojaci, ale aj civilisti.
Slovák Miloš, ktorý v Ankare pracuje v rámci Európskeho dobrovoľníckeho projektu, sa nachádzal v čase explózie len niekoľko zastávok od centra výbuchu. "Bol som akurát v nákupnom centre a informáciu som zachytil na TV obrazovkách, kde to začali sledovať predavači," opisuje moment, kedy sa o výbuchu dozvedel. "Moji známi bývajú kilometer od miesta, kde došlo k útoku. Začuli obrovský výbuch, celá budova sa otriasla, potom bolo vidieť už len hustý dym," píše Miloš.
Zvedavý mladík sa o dve hodiny po výbuchu vybral k centru diania, aby zistil, čo sa tam stalo. "Keď som prišiel na miesto, chránili to tam ozbrojené zložky. Nedalo sa prejsť a čakali tam už viac menej len novinári a zvedavci," spomína Miloš, ktorý si všetky informácie o výbuchu zistil na mieste od reportérky z Voice of America. Slovák si miesto výbuchu, ktoré už bolo zaistené, začal fotiť, no vtom sa k nemu vybral jeden z príslušníkov polície. "Na jednej z fotiek je vidieť policajta so samopalom ako kráča smerom ku mne. Zakázal mi fotiť a chcel mi vymazať fotku," opisuje dramatický moment, ktorý ho mohol vyjsť poriadne draho.
Život po útoku
Podľa Slováka táto udalosť obyvateľmi až tak neotriasla. "Niekým áno, niekým nie... V celej Ankare žije asi 5 miliónov ľudí, takže pravdepodobnosť, že sa vám niečo stane je veľmi nízka. A myslím, že to tak vnímajú aj domáci," domnieva sa. Podľa dobrovoľníka sa život v krajine rapídne neobmedzí. "Skôr budú obmedzujúce
nejaké následné opatrenia vlády. Jedna kamarátka, Turkyňa, mi povedala, že pár dní nebude vychádzať z domu a iná mi zas povedala, že už si na to v celom Turecku pomaly zvykajú..."
Milošov kamarát, Turek Osman (27) sa na situáciu v krajine pozerá triezvo. "Obávam sa, no strach nemám. Myslím, že naše bezpečnostné zložky nás ochránia. Ak budem musieť, pomôžem zastaviť terorizmus v našej krajine. Nebojí sa mladý Slovák v Turecku o svoj život? "Nad tým, že by som išiel domov vôbec neuvažujem. Samozrejme, že mám určité obavy, ale takéto útoky sú zriedkavé. Kým by sa nezačala skutočná vojna, myslím, že je to bezpečné," dodáva na záver.
