Nečudo teda, že o žiadne turbulencie už nestojí. Na hrdinu sa nehrá, ale svoj názor sa nebojí verejne prezentovať. Čo si teda myslí o zákulisí šoubiznisu aj o politike tesne pred voľbami?
Dostať vás na rozhovor je hotovým umením. To vás tak zamestnáva manželka Erika Judínyová (45)?
Hrávam a moderujem rôzne spoločenské akcie po celom Slovensku, keďže som donedávna nemal žiadny veľký formát, ktorý by ma viazal na Bratislavu. S úsmevom hovorievam, že som len trošku lepšie platený šofér. Ale v podstate mi to neprekáža, že za rok najazdím aj stotisíc kilometrov. A aj manželka je zaneprázdnená. Erika je od rána do večera zatvorená v strižni a robí Smotánku. Keď máme voľno, venujeme sa sami sebe a našim blízkym.
Zrejme sa to zmení, keďže ste dostali príležitosť na Novej scéne. Máte za sebou premiéru muzikálu Madame de Pompadour, kde hráte kráľa Ľudovíta XV. Ste spokojný?
Nakoniec som rád, že som ponúknutú úlohu z Novej scény prijal. Ako prvá ma oslovila moja dlhoročná kamarátka Sisa Sklovská. Myslím si, že premiéra dopadla viac ako úspešne. Tvorcom a hercom sa podarilo muzikál uchopiť tak, že sa zaň netreba ani umelecky hanbiť. Láska, nenávisť, intrigy, či závisť, to sú večné témy. Zaujala ma aj osobnosť kráľa Ľudovíta XV., veľmi rozporuplného vládcu. Navyše, dej má paralely aj so súčasnou situáciou na Slovensku.
Prečo potom nehráte častejšie v divadle?
Nechcem, aby to znelo neskromne, ale divadlo je u nás nezaplatená profesia. Ak nerátam hercov, ktorí sú stále na obrazovke, tak plat ostatných je menší ako priemerná mesačná mzda (cca 880 eur - pozn. red). Mnohí si privyrábajú v dabingu, ale aj to je jediná oblasť nášho národného hospodárstva, kde sú honoráre ešte nižšie ako za socializmu. Divadlo som vyštudoval a milujem ho, ale ak nemám hrať hlavnú postavu, aby som sa mohol aspoň nejako prezentovať, tak si radšej vyberiem príjemný voľný večer.
Po dlhšom čase sa objavíte aj na televíznej obrazovke v novej markizáckej šou Tvoja tvár znie povedome. Čo to bude?
Je to súťaž v napodobňovaní česko-slovenských, ale aj svetových hviezd a hlavným poslaním je zábava. Malo by ich parodovať osem známych slovenských osobností, medzi nimi aj ja. Tým, že program pripravuje kvalitný realizačný tím, verím, že sa podarí vytvoriť šou, ktorá bude mať aj zmysel, pretože honba len za sledovanosťou narobila na Slovensku veľa zla. Namiesto toho, aby hodnotní ľudia kultivovali verejnosť a verejnú mienku, tak sa nechávame ťahať nadol vkusom väčšinového diváka. My Slováci sme už raz takí...
Akí?
Každý sa snaží niečo predstierať, zo spoločnosti sa vytratila otvorenosť a úprimnosť. Možno ešte viac ako za normalizácie. Vtedy bolo normálne, že ľudia iné rozprávali doma a iné na verejnosti, keď tu bola sovietska okupačná armáda. Zisťujem, že ekonomická totalita je oveľa zložitejší a ťažší fenomén, ako bola tá politická. Žijeme veľmi ťažkú dobu, ale do značnej miery si za to môžeme sami, lebo ešte stále nás málo zaujímajú veci verejné. Alebo ak nás zaujímajú, hovoríme o tom doma a na ulici držíme hubu a krok.
Kedysi ste robili politickú satiru. Nemyslíte si, že aj dnes by bolo o čom hovoriť?
Na Slovensku je problém so slobodou slova. Dnes nikto nebude akceptovať politickú satiru, hoci si nemyslím, že by nebola spoločenská objednávka. Médiá si jednoducho nechcú páliť prsty kvôli oligarchickej demokracii, ktorú tu máme. Je oveľa jednoduchšie niekoho zakázať ako za totality. Vtedy dištance museli súdruhovia zložito vysvetľovať, dnes stačí, ak niekto z vplyvných ľudí zavolá, že balík reklamy môže ísť aj do iného média... Dokonca som presvedčený o tom, že s Mirom Nogom sme od odchodu z televízie v roku 2004 nedostali priestor v žiadnom takomto médiu kvôli opatrnosti. „Čo keď zase budú rýpať?“ Preto radšej cestujem po Slovensku a hovorím si lepšie platený šofér, ale aspoň som slobodný človek.
Naposledy ste si asi zavarili v televízii s dvojníkom bývalého pána prezidenta Gašparoviča na Slávikovi 2012. Malo to na vás nejaký dosah?
Pre mňa bolo mementom toto vystúpenie, keď sme spravili len slovnú hračku, pri ktorej by sa v slobodnej krajine nikto ani nepozastavil. Dvojník bývalého pána prezidenta nám priniesol výsledky a my sme mu povedali: „Ďakujeme, môžete odstúpiť.“ Slovná hračka, ku ktorej sa nakoniec vyjadrovala prezidentská kancelária, blogom aj predseda vlády. Keby v tom bola nejaká osobná urážka alebo politické invektívy, nepoviem... Ale najsmutnejšie je, že som nevidel jedinú reakciu novinárov, kde by poukázali na to, kam sme sa to dostali, keď už aj na slovnú hračku reagujú dvaja najvplyvnejší muži tohto štátu.
Čo si myslíte o situácii na Slovensku krátko pred voľbami?
Do slovenskej politiky sa vkradla arogancia, pocit večnosti a nenahraditeľnosti, ktorý je hlboko klamlivý. Slováčisko spí, hádam aj dlhšie ako medveď, ale keď sa už potom konečne zobudí, veci majú väčšinou rýchly spád. Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. Demokracia je tu príliš krátko, aby si ľudia uvedomili dôležitosť vecí verejných a aj to, že moc je v ich rukách. Ak si niekto povie, že nepôjde voliť, lebo nemá koho, iste, nie je to povinnosť, ale potom nemá minimálne štyri roky nárok frflať, lebo nespravil nič, aby to zmenil. Verejná služba by mala byť nastavená tak, že politici by mali byť veľmi dobre platení, ale aj doživotne hmotne zodpovední za zlé rozhodnutia. A pri korupcii idú v slušnom štáte s kožou na trh, a to nepremlčateľne.
Ale u nás v podstate nikoho z politikov z vyšších kruhov nestíhajú za korupciu, takže zrejme „neexistuje“...
Chobotnica na Slovensku už funguje celkom slušne a možno aj komisár Cattani by sa čudoval. Ale nič nie je večne. Aj Slováci sa zobudia. Keď už v Moldavsku môže byť plné námestie ľudí, tak verím, že raz aj na Slovensku. Aj preto som spomínal paralely s muzikálom. Na záver v ňom mladý revolucionár, ktorého úžasne hrá Pavol Plevčík, povie: „Toto hnojisko vymetie len skutočná revolúcia!“
Patríte medzi známe tváre, ktoré pomáhajú v kampani politikom získať si voličov. Prečo?
Dostal som tri ponuky. Keďže som sa už v minulosti podobne politicky angažoval, ani dnes nemám problém vysloviť vlastný názor. Mnohí kolegovia z brandže hovoria, že zahrajú tomu, kto zaplatí, a to mi trochu pripomína prostitúciu. Ja mám istý okruh strán, s ktorými nemám zásadný problém, aj keď netvrdím, že sa s nimi stopercentne stotožňujem. Spomedzi nich ma oslovila ponuka jednej strany, a to aj z dôvodu, že ide o kultivovaný spôsob kampane. Netlačí sa na pílu, neopľúvajú sa politickí oponenti. Žiadne prekrikovanie sa na námestiach pred opitými ľuďmi, ktorí si prišli po pivo a guláš.
Ktorým stranám by ste kampaň nikdy nešli moderovať?
Silne nacionalistickým a potom tým, za ktoré by som sa hanbil. Ale ja už nemám chuť sa tu hrať na hrdinu. Dosť veľa divákov a fanúšikov sme stratili s takzvaným bojom proti mečiarizmu. Zjavne sme s Mirom Nogom doplatili na to, že sme sa politicky angažovali, aj keď to neľutujem. Rád by som však už konečne videl aj nejakých nasledovníkov.
Ste už rozhodnutý, ktorej strane dáte vo voľbách svoj hlas?
Určite budem voliť tak, aby môj hlas neprepadol. Myslím si totiž, že viacero malých pravicových strán vzniklo na popud zľava.
Prešiel už takmer rok, ako ste sa po tretí raz oženili. Je manželstvo s Erikou Judínyovou v niečom iné ako tie predošlé?
Každý môj vzťah bol iný. Prvý bol mladý a nevykryštalizovaný. Ja som mal dvadsaťjeden, Darinka osemnásť (Wolfová, 52 poz. red.). Prvá láska z obidvoch strán. Druhý vzťah so Zuzkou (Tlučková, 54 poz. red.) bol taký naozajstný, viac ako dvadsaťdvaročný, s deťmi, so starosťami aj s radosťami. Ale niekedy vás malý chybný krôčik vyhodí zo zabehanej trate a musíte riešiť veci v rámci daných možností. Aj mne priniesol život aj mojím pričinením i množstvom okolností takú situáciu. A potom, až v istej etape života, som stretol Eriku, u ktorej cítim pokoj, lásku, spoľahlivosť a navyše je to atraktívna žena s krásnou dušou, ktorá mi veľmi vyhovuje a ľúbim ju.
S Erikou ste chceli na jar stavať dom na bratislavskom hradnom vŕšku. Ako ste pokročili, keď ste so susedným pozemkom mali isté problémy?
Momentálne sme v štádiu dokazovania zaniknutia stavebného povolenia susednej stavby. Myslím si, že stavebné povolenie, ktoré je v platnosti, má všetky známky zneužitia právomoci verejného činiteľa, ale ešte o tom nechcem hovoriť, nakoľko stále verím, že s investorom dospejeme k nejakému kompromisu.
Zatiaľ je však stavba na susednom pozemku pozastavená, či nie?
Viem to len z Nového Času. Oficiálnu odpoveď na našu žiadosť sme ešte nedostali...
Niekde v rozhovore ste povedali, že by ste Erike dopriali dieťa. Ste vy pripravený byť znovu otcom?
Zatiaľ stále veríme, že príroda je mocná čarodejka. Pravda je taká, že Erika by určite prijala zásadnú zmenu svojho životného naplnenia. Keď k tomu príde, budeme sa tešiť, ak k tomu nepríde, tak si budeme naďalej vzájomnou oporou.
Stále sa stretávate s deťmi z predchádzajúcich manželstiev?
Som s nimi takmer v dennodennom kontakte a majú aj s Erikou skvelý vzťah. Sú stále najužšou súčasťou mojej rodiny, ktorá je pre mňa tým najdôležitejším na svete. Dcéra Linda (33) robí manažérku u jedného mobilného operátora, syn Tomáš (28) sa po ukončení vysokej školy zaúča produkcii a producentstvu divadelných predstavení a momentálne nasáva prvé informácie, ako má vyzerať šoubiznisovo-divadelný marketing v reáli. No a najmladší Lukáš (22) študuje masmediálnu komunikáciu, ale je to umelecká duša po Zuzke aj po mne. Zatiaľ sa však hľadá a dozrieva. Som hrdý, že sú to slušní, čestní a rovní ľudia.
A starým otcom ešte nie ste?
Zatiaľ nie a vyzerá to tak, že ešte tak skoro nebudem. (Smiech)
