To je potrebné zmeniť, uviedol po skončení štvrtkového zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli minister vnútra SR Robert Kaliňák.
Kaliňák priznal, že ešte nezažil, aby si ministri v Bruseli "skákali do reči", hádali sa ohľadom zlyhania úlohy Grécka a vyčítali si navzájom niektoré body, čo podľa neho len zdôrazňuje skutočnosť, že sa situácia s utečencami dramatizuje.
"Všetci navrhujú, aby sme postupovali striktnejšie a asi sa podarilo vyvolať tlak na Grécko. EÚ je ochotnejšia lepšie ustrážiť grécko-tureckú hranicu, ale bohužiaľ úspech rokovaní medzi Gréckom a Tureckom závisí aj od postoja Atén," zdôraznil minister a dodal, že v tejto oblasti cítiť "žabomyšie spory" medzi oboma krajinami.
Grécka delegácia sa podľa neho dnes v Bruseli "dosť trápne" vyhovárala na Turkov, že všetko je ich vina. Turecko zasa sklamalo, keď na rokovania rady do Bruselu nevyslalo svojho ministra vnútra.
"Plán B, ak to tak nazveme, ktorý presadzuje aj Vyšehradská štvorka, čiže uzavretie hranice s Gréckom a nevpúšťanie ekonomických migrantov, mal za následok rozhorčenie Grécka, ktoré tvrdí, že nedokáže ustrážiť svoju hranicu, ale evidentne ani nechce začať, a požaduje solidaritu Európy," opísal situáciu Kaliňák. Pripomenul, že Grécko vlani zvolilo najľahšie riešenie a nechalo všetkých migrantov prejsť cez územie krajiny do iných európskych štátov, čo je už z hľadiska väčšiny krajín EÚ neakceptovateľné.
Ministri dnes hovorili o pragmatických riešeniach pri vytváraní spoločnej európskej pohraničnej stráže, kde legislatívny proces napreduje a holandskému predsedníctvu v EÚ sa darí viaceré veci predrokovať s Európskym parlamentom.
"Niektoré členské krajiny presadzujú, aby sa v marci a apríli začalo opätovne rokovať o Dublinskom protokole, v ktorom by sa ocitli permanentné kvóty, ale v inej slovnej podobe, ako férové prerozdelenie žiadateľov o azyl medzi všetky krajiny. To je pre nás neprijateľné," zdôraznil šéf rezortu vnútra. Pripomenul, že postoj SR podporujú aj "žalostné štatistiky" doterajších relokácií, keď zo 160 000 žiadateľov o azyl bolo premiestnených len 583 migrantov.
Na otázku TASR, či Slovensko a krajiny V4 majú v boji o nový Dublinský protokol spojencov, Kaliňák spresnil, že tieto krajiny "už nie sú osamotené", a zároveň upozornil, že na relokačných programoch najviac trvajú krajiny, ktoré sú cieľovou destináciou pre migrantov, ako Švédsko a Nemecko. Aj preto, lebo sú oprávnené obavy z ďalšieho nárastu nelegálnej migrácie.
"Popri Grécku sa pod vplyvom lepšieho počasia opäť otvára talianska cesta, kde dochádza ku kontroverznej situácii, že hlavný hotspot na ostrove Lampedusa je obchádzaný a migranti sa dostávajú do iných talianskych prístavov, kde majú slobodu pohybu smerom do Európy," upozornil Kaliňák. Dodal, že hrozbou pre "južnú migračnú trasu" do Talianska je aj to, že situácia v Líbyi a v Sýrii sa nezlepšila.
Kritika na adresu Grécka bola podľa Kaliňáka aj pri tvrdeniach, že čoskoro bude fungovať všetkých päť hotspotov, keď odborníci nasadení v teréne, aj tí zo Slovenska, potvrdzujú, že v skutočnosti funguje iba jedno registračné a prijímacie centrum pre utečencov. Tie ostatné "dokončené" fungujú len počas kontrol a návštev z Bruselu. Neobstojí ani tvrdenie gréckej strany, že je ťažké kontrolovať široké námorné pohraničné pásmo s Tureckom, keď je známe, že migranti na presun do Grécka využívajú úzky pás mora a iba niekoľko ostrovov.
Kaliňák spresnil, že Gréci aj dnes odmietli návrh krajín V4, aby hotspoty fungovali ako dočasné detenčné zariadenia pre migrantov, hoci čoraz viac krajín EÚ to považuje za druh riešenia, ktoré má význam, pretože nelegálni migranti sa nesmú len tak voľne pohybovať po Európe, kým príslušné úrady nerozhodnú o ich ďalšom osude.
