Exkluzívne pre Nový Čas víkend porozprávala, ako sa s Ďurkom – ako mu hovorila – zoznámila, čo všetko ich spájalo a aký hudobník vlastne bol.
Vaša generácia vyrastala na skupine Tublatanka. Patrili ste aj vy k jej fanúšikom?
Celá naša rodina zbožňovala Tublatanku. Najviac môj o desať rokov starší brat. Nebolo lepšieho vianočného darčeka ako nová platňa od nich. Na koncerte som nikdy nebola, ale texty prvých troch albumov som poznala naspamäť. Pre nás to bola najlepšia kapela 80. rokov. Mala obrovský náboj. Priateľ, Šlabikár, Kúpim si kilo lásky, Dnes, Skúsime to cez vesmír alebo Žeravé znamenie osudu – to sú piesne, ktoré majú svoju silu aj dnes.
Všimli ste si Ďura už vtedy?
Je to zaujímavé, ale kým bola moja sestra ako malá slečna zaľúbená do idolu všetkých dievčat – Maťa Ďurindu, mne sa ako deväťročnému dievčatku páčil ten čiernovlasý bubeník. (smiech)
Ako ste sa vlastne zoznámili?
S Ďurkom som sa stretla v Rádiu Rock FM, kde som vtedy pracovala. Zoznámil nás manažér Janky Kirschner Jožko Šebo a od prvého rande sme prakticky boli neustále spolu. Keď som ho videla po prvý raz, nevedela som, o koho ide, pretože sa od čias Tublatanky veľmi zmenil. Vždy mal však veľkú charizmu a bol to vysoký impozantný fešák.
