Jeho sestra Martina, ktorá sa o neho starala spolu s otcom, volala na pomoc odborníkov. Podľa nich prišli neskoro a Martin nadránom zomrel v ich náručí. Martin nerozprával, ale najbližším rozumel. „Vedel prežívať radosť i smútok. Mal rád hudbu. Potreboval ale celodennú starostlivosť. Už dva dni predtým mal teplotu i hnačky, ale to sme zvládli,“ hovorí so slzami v očiach sestra Martina. Podľa nej v osudný večer začal brat ťažko dýchať.
„Volala som na číslo 155. Operátor ma prepojil na lekárku pohotovosti, ktorá mi hovorila, čo mám robiť. Vraj mu dať tekutiny, dať ho do sedacej polohy a vetrať. To pomohlo, ale potom sa to opäť zhoršilo,“ opisuje najťažšie chvíle v živote Martina a pokračuje. „Volala som tam opäť a znovu tie isté inštrukcie. Potom brat omdlel. Dávala som mu umelé dýchanie podľa inštrukcií, ale nepomohlo to. Zomrel nám v náručí a sanitka prišla až vtedy, keď už bolo neskoro,“ dodala s plačom nešťastná sestra.
Rodina je presvedčená, že sanitku mali poslať k Martinovi okamžite, a nie im dávať rady cez telefón. „Mohol ešte žiť. Kričali sme o pomoc a ani neposlali sanitku, resp. poslali ju neskoro. Podám trestné oznámenie na políciu i podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja už nemám čo stratiť, prišiel som o syna,“ uzavrel rozhorčený otec nebohého. Podľa výsledkov pitvy mal Martin obojstranný zápal pľúc.
Záchranári dajú prípad prešetriť
Záchranári pochybenie odmietajú. „Operátor vychádzal z informácií od nahlasovateľky, že išlo o štvordňové zdravotné problémy, a nie o náhlu zmenu zdravotného stavu. Skontaktoval ju s lekárskou pohotovostnou službou. Aby sme sa vyhli pochybnostiam, my sami dávame tento prípad prešetriť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ povedal hovorca záchranárov Boris Chmel.
