Kým z minulosti si Petra Šimuna pamätáme skôr z filmovej klasiky, v súčasnosti sa objavuje v jojkárskom seriáli ZOO. Práve tam sa na jednom pľaci stretáva aj so svojím synom Pavlom (25). Ako spolu vychádzajú a prečo drží nad synom tvrdú ruku, prezradil v našom rozhovore.
Váš otec bol známym plastickým chirurgom. Je pravda, že vám chcel zoperovať váš nedokonalý nos, len aby ste sa dostali na herectvo?
Áno, herecký ročník vtedy otváral pán profesor Karol Zachar, ktorý sa s mojím otcom poznal ešte zo študentských čias. Otec mu povedal, že sa hlásim na herectvo, ale mám taký malý problém - mám trochu väčší nos, ako býva bežne zvykom. Otec povedal Zacharovi, že keby to mal byť jediný problém môjho prijatia, pokojne mi ho zoperuje a zmenší. Celá komisia na herectve bola zvedavá, čo za nos k nim príde. Keď som vošiel do miestnosti a predstavil sa, všetci vybuchli do smiechu a uistili ma, že môj nos je úplne v poriadku.
Dôležité je urobiť z nedostatku dokonalosť. Vy ste však na prijímačkách upútali aj skoliózou a o tri centimetre kratšou nohou, ktorá vám zostala po úraze. Čo sa vám vlastne stalo?
Doteraz mám pravú nohu kratšiu. Zlomil som si ju na lyžiarskom zájazde na Čertovici ešte na strednej škole. Bol som dobrý lyžiar, ale skrížili sa mi lyže a cestou z kopca som spadol. V tom šoku som sa tak smial, že nikto mi nechcel veriť, že mám zlomenú nohu. Nebola to otvorená zlomenina, ale začalo ma to bolieť a prišla po mňa horská služba. Previezli ma do nemocnice v Banskej Bystrici, kde mal otec známeho primára a počas operácie spolu všetko konzultovali cez telefón. Pôvodne som mal tú nohu kratšiu o tri centimetre, no ortopéd mi povedal, že telo si ten rozdiel vyrovná. Teraz je to teda jeden a pol centimetra. Ja to až tak nepociťujem, ale keď mi šijú kostým, vždy sa čudujú. (Úsmev)
Pamätníkom ste známy z legendárneho filmu Utekajme, už ide! Vaša scéna patrí k nezabudnuteľným - veziete sa vo výťahu s Mariánom Zednikovičom (†55), ktorý sa čudne pozerá a má v ruke tyč. A vy od strachu za pár sekúnd zošediviete. Ako si spomínate na jej nakrúcanie?
Najprv mi zavolala produkcia režiséra Dušana Rapoša a oznámili mi, že ma chcú obsadiť do filmu. Upozornili ma, že to nebude veľa filmovacích dní, presnejšie len jeden. Pomyslel som si, že to nie je bohviečo. Druhý zádrheľ bol, keď mi povedali, že tam nebudem mať žiadny text a bude to len jeden obraz. Povedal som, v žiadnom prípade a ďakujem. O týždeň mi volali zase, ale nezlomili ma. Nakoniec sa mi ozval samotný režisér Rapoš, že ma prosí o stretnutie. Vysvetlil mi dej filmu, ale aj to, že ostatní tam hrajú len epizódne postavy a moja scéna by bola veľmi dôležitá. Na záver mi zavolal aj Maroš Zednikovič, ktorý dal na mňa tip režisérovi, tak som si povedal dobre. Tú scénu sme nakrúcali v petržalskom paneláku a mal som tam ešte vlastné vlasy. (Smiech)
Vráťme sa však do súčasnosti, v jojkárskom seriáli ZOO práve hráte veľkého milovníka zvierat. V realite ste vraj vegetarián, je to z presvedčenia alebo vám jednoducho nechutí mäso?
Vegetariánom som bol v minulosti. Desať rokov som zo zdravotných dôvodov nejedol mäso. Odporučil mi to lekár, tak som ho vylúčil, a dokonca som nejedol ani ryby. Zdravotný stav sa mi zlepšil, ale užíval som aj lieky. Nakoniec ma Boris Farkaš zavolal na chalupu na Záhorí, kde navaril guláš. Dal som si z neho a odvtedy som opäť začal jesť mäso. (Smiech) Ale ani teraz mi nerobí problém prestať ho jesť úplne. Takisto to mám aj s fajčením. Stále som sa rozhodoval, či prestanem, a vždy keď som si zapálil, hovoril som si, že toto bude tá posledná. No potom som si povedal - to už akože nikdy nebudem fajčiť? A to nikdy bolo pre mňa veľmi kruté, preto som začal sám so sebou hrať hru, že nebudem fajčiť, ale budem sa tešiť na svoju ďalšiu cigaretu. Vydržal som to desať rokov.
V spomínanom seriáli hráte aj so svojím synom Pavlom. Ako sa vám spolu hrá? Chodí si k vám aj po rady alebo je skôr ješitný?
Musím si zvyknúť na to, že mám syna, ktorý študuje herectvo. Je mi to také smiešne a absurdné, že hrám s vlastným synom a že ma vidí. Doma sa o tom nebavíme, ale nedávno ma napomenul, aby som sa poriadne naučil texty. Je v ňom ješitnosť a ani mu neradím. Zo začiatku som však nechcel, aby išiel na herectvo, chcel som, aby bol z neho meteorológ. Nepasovalo mi to k nemu a mal som obavy, lebo je to náročné povolanie a presadiť sa v kultúre a šoubiznise je ťažké. Mne sa páčila meteorológia. Predstavoval som si, ako bude romanticky lietať v balóne nad Antarktídou a nad púšťou, uvádzať počasie, pozorovať mraky alebo bude bývať s frajerkou na Lomnickom štíte, kde mu bude chodiť lanovka.
Takže asi to boli skôr vaše nesplnené sny, ktoré ste si chceli prostredníctvom syna naplniť...
Možno aj! Keď som mu to takto vysvetlil, bol tomu aj trošku naklonený. No spolužiak, ktorého otec bol meteorológ, mu povedal, že je to úplne zlé povolanie. Na prijímačky na herectvo išiel akurát v čase, keď som otváral ročník. Povedal som mu, že do môjho ročníka v žiadnom prípade nemôže ísť, že ho tam nechcem a vyhodil by som ho. Prihlásil sa teda na bábkoherectvo a o rok išiel na prijímacie skúšky do ročníka Milky Vášáryovej a Zuzky Kronerovej. Na tých prijímačkách som sa nezúčastnil a kolegyniam som povedal, nech neberú ohľad na to, že je to Šimunov syn. Ak nebude talentovaný, nech nemajú problém ho vyhodiť.
Nakoniec ho však prijali a či sa vám to páči a či nie, Pavol kráča vo vašich šľapajach. Potešilo vás to?
V škole mu to ide, je talentovaný, čo ma teší. Vysvetlil som mu, že bude mať ťažký život, lebo ho budú porovnávať so mnou. A takisto, že bude musieť dokázať, že sa na herectvo dostal bez protekcie. Bude musieť vykazovať enormnú aktivitu, aby sa obhájil. Keď príde úspech, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to preto, lebo som mu to vybavil ja. A ak sa mu nebude dariť, povedia, že to preto, že je netalentovaný a protekčný. Toto ho bude prenasledovať a musí sa s tým zmieriť.
