Odsúvanie problémov na neskôr situáciu iba zhorší. Politológ Eduard Chmelár sa okrem spomínaných tém obáva aj radikalizácie politiky, čo môže prerásť do sociálnych nepokojov.
Migranti za rohom
Počet migrantov a ich tlak budú narastať. EÚ bude tlačiť na spoločné riešenie toku migrantov. Aj keď ich prerozdeľovanie Brusel môže nazvať inak ako kvótami, nová vláda pravdepodobne aj tak vo finále ustúpi a bude súhlasiť s mechanizmom pomoci a rozdelením migrantskej záťaže po celej Európe. Ďalším krokom bude pomoc domovským krajinám, odkiaľ migranti prichádzajú, aby zostali doma a netlačili sa do EÚ.
Názor odborníka Eduard Chmelár
Ploty ľudí nezastavia. Skôr ako bezpečnostné riziko je to skôr ekonomická otázka, či ľudia budú ochotní prispievať na pomoc migrantom. Tí však môžu krajine pomôcť, lebo najmä zo Sýrie a z Iraku prichádzajú štatisticky vzdelanejší, ako je domáce obyvateľstvo, a môžu pracovať na pozíciach, kde momentálne nemáme ľudí.
Podceňované školstvo
Mladých učiteľov je akútny nedostatok a aj tá hŕstka je nespokojná s platmi, ale najmä s podmienkami v školách. Staršia generácia pôjde čoskoro do dôchodku. Aj vzhľadom na demografiu bude pravdepodobne nutná neželaná redukcia počtu škôl a učiteľov.
Názor odborníka Eduard Chmelár
Ľudia by sa mali zaujímať o školstvo nielen pred voľbami. Kvalita škôl a vedy je pre budúcnosť zásadná, len sa obávam, že vplyvom turbulencií mimo Slovenska táto téma opäť upadne do zabudnutia. Reforma školstva totiž neprináša politické body okamžite, ale až s veľkým odstupom času, čo je pre politikov mysliacich iba na rok dopredu nezaujímavé.
Napnuté dôchodky
V najbližších štyroch rokoch pôjdu do penzie silné populačné ročníky 1954 až 1958. V priemere ročne opustí trh práce približne 75-tisíc dôchodcov. Namiesto nich nastúpi iba okolo 55-tisíc mladých ľudí. Každý rok tak na trhu práce bude chýbať až 20 000 ľudí, ktorí by mali prispievať na súčasných dôchodcov. Deficit Sociálnej poisťovne sa teda zhorší. O päť rokov bude pracovať až o 100-tisíc ľudí menej, ako odíde do dôchodku. To znamená, že ak by všetci zarábali priemernú mzdu, vláde bude na vyplácanie dôchodkov chýbať ročne až 172 miliónov eur.
Názor odborníka Radovan Ďurana
Starnutie obyvateľstva je najväčšou nášľapnou mínou do budúcna. Čím viac sa bude tento problém odkladať, tým ťažšie bude pre politikov akékoľvek riešenie, lebo o 10 - 15 rokov bude oveľa viac voličov v dôchodku.
Podmínovaný rozpočet
Všetky vlády, a najmä tie Roberta Fica, vyzbierané peniaze vždy minuli. Aj tie neplánované. Na horšie časy sa nič neodkladalo. Ak by vplyvom odchodu Veľkej Británie z EÚ či skrachovaného Grécka prišiel útlm, tak Slovensko v rozpočte nemá potrebnú rezervu. Smer v roku 2017 sľubuje vyrovnaný rozpočet. To sa však podarí iba za veľmi optimistického predpokladu, že svet bude ružový.
Názor odborníka Radovan Ďurana
Príjmy štátu sa roky cez vyššie dane mohutne zvyšovali, ale štátny rozpočet je stále v mínuse. Vláda by mala už teraz hospodáriť s prebytkom, lebo nadchádzajúce starnutie obyvateľstva bude pre verejné financie veľkým problémom.
Nešťastné eurofondy
Štedré eurofondy by mali skončiť v roku 2020. Budúca vláda bude musieť začať chýbajúce peniaze riešiť ihneď, pretože v roku 2020 už bude neskoro. Z čoho sa budú platiť diaľnice, vedecké parky, digitalizácia, modernizácia zdravotníctva, je zatiaľ otázne. Momentálne totiž až 80 % verejných výdavkov tvoria eurofondy. Aspoň tak to tvrdia dobré správy.
Názor odborníka
Vláda si odvykla od vlastného financovania investícií. Ešte väčší problém je však s platením služieb zo zdrojov EÚ. Keď sa skončí projekt, služba sa automaticky skončí. Na rozdiel od investície, ktorá je zvyčajne dokončená. Rozpočet by mal byť zostavovaný tak, aby služby bolo možné financovať aj pri poklese zdrojov z EÚ.
Choré zdravotníctvo
Neprehľadná schéma financovania vytvára priestor na tunelovanie zdravotníctva, čoho príkladom môžu byť rozprávkovo bohaté minifirmy. Rizikom sú aj staršie zdravotné sestry. Ich priemerný vek je 49 rokov. Mladé sestričky však aj pre nízke platy o túto profesiu nemajú záujem. Do piatich rokov sa však zdravotníctvo nevyhne riešeniu problému akútneho nedostatku sestier.
Názor odborníka Tomáš Szalay
Najakútnejším problémom je dlh nemocníc, ktorý dosahuje asi 500 miliónov eur. Firmy váhajú dodávať tovary alebo si dávajú vysokú rizikovú prirážku pre prípad nezaplatenia. Riešením je zrušenie niektorých nemocníc, zmena štátnych na akciové spoločnosti a zavedenie prehľadných platieb za diagnózu.
