S dvanástimi vernými štvornohými parťákmi vyhral najviac cenenú tzv. kráľovskú kategóriu, ktorá sa beží na trikrát 40 km. V mraze -30 °C bol rýchlejší ako Rusi, ktorí sú na kruté počasie zvyknutí.
Mašér Miroslav Pažur (53) sa s česko-slovenskou partiou vydal na preteky až do Petrozavodska na severe Ruska. Trúfli si na drsné preteky Gonka Sampo 2016, kde koncom januára štartovalo 130 pretekárov a približne 1 000 psov zo šiestich štátov.
Psy vpravo: spredu - Líder - Ilka, Lola (v strede), Neda, Laben, Pluto, Lee
Psy vľavo: spredu - Evra, Urča, Casper, Ronja, Xavi, Dark
Humenčan mal pred pretekmi rešpekt, hoci s vytrvalými krížencami stavačov a aljašského huskyho trénoval až tri hodiny denne. Spolu s chlpáčmi sa ťažko vyrovnával s ruskou zimou, kde mráz klesal aj pod -30 stupňov Celzia. „Nečakal som, že sa mi podarí uspieť v takých podmienkach. Trasa asi 40 km sa beží zvyčajne trikrát tri dni za sebou,“ hovorí mašér, ktorý v najťažšej kategórii štartoval medzi samými Rusmi. „Začal som s 12 psami, niektorým však omrzli labky a museli sa zotavovať. Na záver som šiel len s ôsmimi,“ vraví.
Prvých 40 km nakoniec organizátori pre zlé počasie nehodnotili. Miro si ich však statočne odbehol. „Zablúdil som, nebolo vidieť trasu ani to, či idem po ceste, alebo po jazere. Túlal som sa hodinu a pol. Omrzli mi uši a pery. To bol môj najkritickejší okamih,“ priznal Pažur. Pozbieral však sily a znova sa postavil na štart. V ostrej konkurencii nakoniec vyhral, a to dokonca kráľovskú kategóriu. „Je to veľké zadosťučinenie. Mašérstvo je pre mňa životný štýl, patrím asi k najstarším mašérom na Slovensku. Psom sa budem venovať, kým budem môcť,“ predsavzal si Pažur, ktorý má na konte už množstvo úspechov.
Líder - pes, ktorý beži vpredu pred všetkými. Musí byť inteligentný a zároveň rýchly
Záprah - vzadu sú väčšinou psy, ktoré sú menej skúsené
Rasa - ESP (európsky saňový pes), sú to krížence aljašského huskyho, nemeckého stavača - pointra a chrta
