Informovala o tom agentúra Reuters. Po zatvorení tzv. balkánskej cesty pre migrantov uviazli v Grécku desaťtisíce ľudí, čo predstavuje dodatočnú finančnú záťaž pre krajinu závislú od pomoci zvonka. Grécka ekonomika sa pritom iba začína spamätávať zo šesť rokov trvajúcej recesie.
"Problémy s utečencami a záchranný program pre Grécko by sa nemali miešať dohromady," odpovedal hovorca nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho na otázku Reuters. Predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz totiž minulý týždeň navrhol, aby vláda v Aténach pre nápor migrantov dostala viac času na vyriešenie problémov s rozpočtom.
S tým nesúhlasí ani Manfred Weber, líder stredo-pravej Európskej ľudovej strany, najväčšieho bloku v Európskom parlamente (EP). "Každý, kto oslabuje politiku stabilizácie v Európe, si zahráva s ohňom," povedal s tým, že európske dlhové pravidlá sa nesmú obchádzať a oslabovať a to sa podľa neho týka aj podmienok tretieho záchranného programu pre Grécko. Európska únia sľúbila Grécku pomoc so zvládnutím migračnej krízy.
Začiatkom tohto týždňa sa do Atén vrátili inšpektori veriteľov, aby dokončili kontrolu plnenia reforiem, od ktorej závisí uvoľnenie ďalších peňazí z úveru pre Grécko. A hoci Atény zaviedli väčšinu požadovaných opatrení, nevedia sa dohodnúť s veriteľmi na najcitlivejšej dôchodkovej reforme. Najmä Medzinárodný menový fond (MMF) sa domnieva, že grécka vláda nie je v oblasti reforiem dostatočne razantná.
