Aká je však skutočnosť? Svoje o tom vedia na Odbore kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru. Ústredie výcviku policajných psov sa nachádza v rozsiahlom areáli na okraji Bratislavy, v Devínskej Novej Vsi. Svojich štvornohých zverencov tam chodia precvičovať policajní psovodi z celého Slovenska.
Hra za odmenu
Psy sa špeciálne cvičia na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok, výbušnín, tabaku a dokonca aj eurobankoviek. U iných sa zasa pestuje najmä pozitívny vzťah k človeku a tie sa využívajú na vyhľadávanie ľudí, niektoré sú pre zmenu cvičené na mŕtvolné pachy. „Skrátka, všetko má svoj špecifický pach a na čo to zviera vycvičíte, to bude vyhľadávať,“ vysvetľuje poručíčka Alena Buzinkayová, ktorá sa výcviku psov venuje od svojich 12 rokov a policajnou kynologičkou je piaty rok. „Využívame povahu a charakter daného psa, nemusí byť vždy čistokrvný, ale väčšinu tvoria vyšľachtené psy. Najviac sa používajú nemecký a belgický ovčiak.“
Základom výcviku je, aby si pes k vyhľadávaniu vytvoril pozitívny vzťah. Vždy, keď spraví to, čo od neho psovod žiada, dostane odmenu – hračku alebo maškrtu. „Najdôležitejšími predpokladmi sú srdiečko, bojovnosť, spolupráca s človekom a schopnosť učiť sa,“ hovorí skúsená kynologička.
Za pár sekúnd
Čo taký pes dokáže, nám predvedú o chvíľu v novej výcvikovej hale. Na zem uložia v rade za sebou 10 plastových boxov a do jedného dajú služobnú zbraň. Potom vojde psovod s belgickým ovčiakom, ktorý má, mimochodom, príznačné meno Kriminál. Stojí pokojne vedľa psovoda, na povel vytrieli ku škatuliam a jednu po druhej oňuchá. Pri jednej zastane, sadne a začne štekať. Kriminál sa nemýlil, pištoľ bola vo vnútri. Našiel ju za asi 5 sekúnd. „Nie všetky psy označujú nález rovnako. Niektoré štekajú, iné hrabú či zaľahnú, to však už psovod dobre pozná,“ upozorňuje Buzinkayová.
Traduje sa, že aj najlepšieho policajného psa možno pomýliť. Vo filmoch je napríklad populárne rozsypať čierne korenie alebo prejsť potok a pes stratí stopu a zločinec utečie. Odborníkom pri tejto predstave zahrá na perách úsmev. „Chodíme na prehliadky do celej Európy. Keď sme boli v Nemecku, schovali nám kolegovia drogy do kávy, vraj s tým majú psy obrovský problém. A keď náš pes tie drogy do 120 sekúnd našiel, boli z toho hotoví,“ smeje sa plukovník Branislav Diďák, riaditeľ policajného odboru kynológie a hipológie.
Podľa neho má slovenská policajná kynológia za hranicami veľmi dobré meno. Ako jediní sme si totiž zachovali vlastný služobný chov nemeckého ovčiaka. Prísnou selekciou sa na šľachtenie vyberajú psy s najlepšími vlastnosťami. „Ročne odchováme na našej chovnej stanici asi 150 šteniat. Celkovo je v Policajnom zbore SR okolo 400 psovodov, 700 psov a z toho asi 150 so špeciálnym výcvikom,“ hovorí riaditeľ.
Drogy v škole
Viac ako zbrane či výbušniny dnes psy vyhľadávajú drogy. Neraz aj na školách. „Pred pár rokmi sme boli v základnej škole na besede o drogách. Potom sme deti požiadali, aby uložili do radu svoje aktovky a do jednej sme dali pachovú stopu s omamnou látkou. Prišiel psovod, ale pes označil inú aktovku. Všetci sa začali smiať. Nebolo mi všetko jedno, snažil som si zachovať česť pred tými deťmi... Tak sme to skúsili znova, stopu sme dali do inej tašky, ale pes zasa označil tú istú tašku ako predtým. A keď sme žiaka vyzvali, aby ju otvoril, mal tam vo vrecúškach dávky marišky,“ spomína.
Pachová stopa
Veľkou špecialitou slovenských psov je vyhľadávanie pachového mraku. „Pes vie určiť, či bol podozrivý na určenom mieste, alebo nie. Zostane tam totiž po ňom pachový mrak, ktorý vydrží aj tri týždne. Takisto vie pes určiť aj to, keď boli niekde uložené drogy a už tam dlhé dni nemusia byť,“ vysvetľuje šéf kynológov a pokračuje: „Mali sme taký prípad... Vražda staršej panej. Niekto ju doma zaškrtil a olúpil o pár eur.
Z miesta, kde sme predpokladali, že páchateľ pri škrtení babičky najdlhšie stál, sme zobrali pachovú stopu. Robí sa to tak, že na mieste sa rozprestrie špeciálna handrička, tá nasaje pachy a uložíme ju do konzervy. Kriminálna polícia si vytipuje podozrivých, od ktorých sa potom tiež vytvoria pachové konzervy. A úlohou psa je stotožniť pachovú konzervu z miesta činu s pachom podozrivých. Pes nepovie, že dotyčný tú babičku zabil, ale že tam bol v tom čase. Je to nepriamy dôkaz, ktorý sa potom použije na súde.“
Tento výcvik kedysi robila východonemecká tajná služba Stasi. „Aj v Československu sa o tom vedelo, ale potom sa na to akosi zabudlo. Teraz tento výcvik oživujeme a výsledky sú unikátne. V tomto je Slovensko svetová špička!“ dodáva riaditeľ Diďák. Ozaj, a ako je to vlastne s tými zázračnými schopnosťami policajných psov? Sú ako Rex či nie?
„U psa logiku nehľadajte, vždy spraví iba to, na čo je vycvičený. Nedokáže ako komisár Rex priniesť zbraň, odhaliť zlodeja a ešte vytočiť cez mobil pomoc. Komisára Rexa hrá naraz hneď niekoľko psov, každý z nich to, na čo je vycvičený, ale divák si to ani nevšimne,“ hovorí na záver s úsmevom Buzinkayová.
