Do súdnej siene sa ako poškodení dostavili už bývalí gymnazisti. V autobuse, ktorý smeroval do Trnavy zo školského výletu na Orave, sa 6. júna 2014 viezlo spolu 29 žiakov a dve pedagogičky, na dnešné pojednávanie ich prišla ani nie polovica. Prítomní boli aj rodičia či súrodenci usmrtených dievčat. Ich smrť nastala v momente havárie. Všetky štyri sedeli na zadných sedadlách, autobus ich privalil po tom, ako zišiel z cesty a prevrátil sa na bok. Ostatní cestujúci utrpeli rôzne zranenia – od otrasov mozgu, cez zlomeniny rebier, tržné rany a po pomliaždeniny s dobou liečenia od jedného týždňa do troch mesiacov.
Na pojednávaní vzniesli nárok na odškodnenie materiálnych a zdravotných ujm a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odznela aj požiadavka na náhradu za morálnu ujmu najbližších rodinných príslušníkov usmrtených gymnazistiek a takisto písomné ospravedlnenie všetkým štyrom rodinám.
Obhajca obžalovaného uviedol, že M. H. súhlasí s konaním o dohode o vine a treste, avšak prokurátorka nesúhlasila pre nesplnenie podmienok na takýto postup. Obhajca následne vzniesol námietku voči obžalobe. Ako uviedol, nesúhlasí s tvrdením, že vodič sa dopustil skutku v dôsledku nedostatočnej pozornosti pri vedení vozidla, pričom sa odvolával na znalecký posudok, ktorý ako príčinu nehody "favorizuje mikrospánok, náhlu stratu vedomia" bez akýchkoľvek predchádzajúcich varovných signálov. Dodal, že návrhy na náhrady sú nesprávne uplatnené, pretože prišlo ku škode pri plnení pracovných povinností. "Ak škoda vznikla týmto spôsobom, za škodu zodpovedá zamestnávateľ," uviedol obhajca.
"Cítim sa nevinný," odpovedal na otázku sudcu M. H., čo vyvolalo nesúhlasnú reakciu poškodených. Sudca potom prečítal výpoveď M. H. z júna 2014, doplnenú vo februári 2015, nakoľko na pojednávaní obžalovaný využil právo nevypovedať. Z nej vyplynulo, že autobusom jazdí už viac ako tridsať rokov, má milión najazdených kilometrov bez ním zavinenej kolízie, nebol pod vplyvom alkoholu ani iných látok, dodržal povinné prestávky v jazde, mal platnú kartu vodiča o psychickej spôsobilosti a nikdy nemal mikrospánok. V danom období, až doteraz užíval lieky na cukrovku a krvný tak. V čase jazdy sa cítil dobre. Nevie, z akých príčin sa nehoda stala, len zaregistroval, že vodidlo schádza na okraj cesty, čo sa pokúsil zvrátiť, avšak márne. Popísal, čo sa stalo vzápätí po prevrátení vozidla, pričom on zostal visieť na bezpečnostných pásoch pri volante.
Vodičovi autobusu hrozí za trestný čin všeobecného ohrozenia trest odňatia slobody až na desať rokov. Pojednávanie bude pokračovať 26. apríla výpoveďami účastníkov nehody.
