Učitelia sa v deň štátneho sviatku vypuknutia protihabsburskej revolúcie v rokoch 1848-49 zhromaždili popoludní na budapeštianskom Námestí hrdinov, odkiaľ sa vydali k budove parlamentu na Kossuthovo námestie.
Prvá demonštrácia za slobodu vzdelávania sa konala 13. februára taktiež na Kossuthovom námestí. Napriek nepriaznivému počasiu sa tam vtedy zišli tisíce demonštrantov. Následne 29. februára desaťtisíce rodičov podporili požiadavky učiteľov tým, že neposlali svoje deti do školy.
Utorkový protest zorganizovalo Hnutie Chcel by som učiť, ku ktorému sa pridalo vyše 70 občianskych organizácií. Organizátori požadujú slobodu vzdelávania a rokovania s vládou. Súčasne vyjadrujú solidaritu so zamestnancami verejnej správy, zdravotníctva, dopravy a sociálnej sféry, ktorí takisto žijú v neistote. Vláda podľa protestujúcich nemá záujem hovoriť o ich problémoch a o návrhoch na ich riešenie.
Vlna nespokojnosti medzi maďarskými učiteľmi sa prejavila v januári tohto roku otvoreným listom pracovníkov miškoveckého gymnázia. Protesty sa následne rozšírili po celej krajine, ich obeťou sa stala štátna tajomníčka rezortu ľudských zdrojov zodpovedná za verejné školstvo Judit Czunyiová-Bertalanová, ktorá musela odstúpiť z funkcie. Vláda síce následne iniciovala niekoľko rokovaní, avšak tie zatiaľ neviedli k výsledkom.
Pedagógovia sú presvedčení, že vláda nie je ochotná meniť koncepciu verejného školstva. Okrem iného požadujú radikálne zníženie rozsahu učiva, zrušenie viazaného pracovného času, zabezpečenie väčšej nezávislosti škôl pri tvorbe vyučovacích metód, slobodu voľby učebníc a úpravu miezd takmer 50 000 pracovníkov v oblasti výchovy a vzdelávania.
"Tento protest nie je o mzdách, ale proti kvalite maďarského verejného vzdelávania, ktorá sa stále zhoršuje. Všetci vieme, že treba urobiť zmeny v systéme školstva, ale zmeny idú veľmi zlým smerom," povedal na demonštrácii 13. februára pre TASR Oliver Pilz z Miškovca, jeden z organizátorov demonštrácie.
