Proti jeho praktikám vystúpila nielen staršia generácia, ktorá cenzúru za totality zažila, pridali sa aj mladí herci, ktorí momentálne vedú v rebríčkoch obľúbenosti. Čo odkazujú banskobystrickému županovi a čo si myslia o jeho mocenských manieroch?
Milan Lasica (76)
- Počul som, že v minulosti pán Kotleba urobil niečo podobné v Bystrici, keď prerušil baletné predstavenie. Ja som to zažil za komunizmu, keď bola veľmi tvrdá cenzúra. Zažil som to, že mi zrušili divadlo, že ma vyhnali zo Slovenska. Takže upozorňujem,
že sa to môže opakovať. Začne to v Banskobystrickom kraji a môže to pokračovať aj v iných. Také niečo sa skrátka deje, keď sa pripustia, ak teda máme demokratický režim, takíto ľudia k moci.
Diana Mórová (46)
- Môžem k tomu povedať iba to, že je to nehorázne. Aj v našich predstaveniach zaznejú rôzne témy, rôzne slová, ale je to v rámci hry, pretože to niekto napísal, je to schválené... Za totalitného režimu tu bola taká komisia, ktorá chodila na predstavenia, že či to ľuďom prednesú tí herci to predstavenie alebo to zamietnu. Ani v takých časoch sa niečo také nestalo a v dnešných časoch je toto absolútne neprijateľné. Ak by sa to stalo mne, ak by všetci herci pokračovali, ja by som pokračovala tiež. Alebo by som sa spýtala divákov, či máme pokračovať, alebo či ma za to odsúdia. Sme v demokratickej krajine, to je nemožné, aby niekto zrušil
predstavenie, lebo jemu sa to nepáči.
Petra Polnišová (40)
- To, ako sa pán Kotleba zachoval, ma veľmi zaskočilo a považujem to za absolútny nezmysel a škandál, že nejaký pán sa cíti taký dôležitý, že zruší predstavenie, aj keď to bolo na jeho objednávku. Dokonca to bolo 14. marca, keď prívrženci pána
Kotlebu oslavujú slovenský štát. Takéto veci by sa jednoducho nemali diať. Nech sa mu akokoľvek nepáčilo predstavenie, je úplný nezmysel, aby niečo zakazoval a diktoval a považujem to za veľmi nebezpečné. Myslím, že aktivít pána Kotlebu už bolo neúrekom a malo by sa to riešiť.
Henrieta Mičkovicová (48)
- Pre mňa to bolo šokujúce. V živote som nič také nezažila. Myslím si, že len za totality sa niektoré predstavenia rušili, a ja mám pocit, že my nežijeme v totalite. Pokiaľ viem, tak fašistické, nacionalistické a rôzne iné názory s demokraciou, v ktorej vraj žijeme, nekorešpondujú.
Emília Vášáryová (73)
- Odsudzujem to a som z toho zdrvená a si myslím, že sa to vôbec nemalo stať. Nikto si nemôže dovoliť takto zasahovať a zrušiť predstavenie. Som z toho pobúrená na najvyššiu mieru. Ešte som nič podobné nezažila a dúfam, že už ani nezažijem. Z tohto treba naozaj vyvodiť veľmi vážne následky.
Daniel Heriban (35)
- Nikdy som sa s takým niečím osobne nestretol a dúfam, želám si, aby sme sa s tým už nikdy v tejto krajine nestretli. Aj keď to je, zdá sa, iba začiatok akejsi novej hry. Pre mňa to je najväčšia absurdita ostatného obdobia. Myslím si, že aj na naše holubičie pomery to je od pána Kotlebu už dlho nevídaná arogancia moci.
- Ja som si pôvodne myslela, že je to žart a ostala som v šoku, keďže som zistila, že sa takéto niečo naozaj stalo. Ja na toto nemám slov. To je nonsens, niečo neskutočné a neuveriteľné. Mám pocit, že ani v zlej knihe by sa takéto niečo nemohlo stať. Ja si neviem predstaviť, že by som hrala predstavenie a nejaká súdružka by prišla za mnou, že súdruh sedí v hľadisku a potrebuje zrušiť predstavenie, lebo sa mu nepáči 15 výrazov, ktoré sú tam. Neviem, či by som dostala amok, alebo by som sa rozplakala a hrala by som ďalej. Ale ja rešpektujem rozhodnutie všetkých kolegov, ktorí to zrušili a nesmieme dopustiť tento syndróm strachu, ktorý sa tu začína šíriť.
Ja som raz zažila zúrivého diváka, keď som strašne veľa fajčila na predstavení ako pani plukovníková v rámci mojej postavy a on požadoval zrušenie predstavenia, aby som prestala fajčiť, lebo to určite nie je v tej hre. V konečnom dôsledku sme sa na tom zasmiali a diváci dokonca hlasovali a nakoniec toho pána vyviedli von. Takže toto sa môže stať na všetkých frontoch.
Zuzana Vačková (47)
- Ak sa to pánovi Kotlebovi nepáčilo, možno mohol odísť on sám. Nemusel to rušiť, mohol nechať ostatných, nech si to dopozerajú, veď na to sú tie dvere v sále, aby ľudia pokojne mohli odísť, pokiaľ sa im nepáči. Neviem, na koľko to bolo v jeho kompetencii takýmto spôsobom do toho zasahovať. Mne keď sa predstavenie nepáči alebo ma uráža, čo sa mi teda už dávno nestalo, tak sa zdvihnem a idem
radšej niekam na kávu. A nechám na slobodnú vôľu ostatných urobiť podobné rozhodnutie, ak majú podobný názor ako ja.
Martin Huba (72)
- Stal sa obrovský čin. Ak si nedáme pozor, tak včerajší deň možno považovať za oficiálny nástup fašizmu v našej mladej republike. Považujem to za nepredstaviteľne prudérne. Totiž pán Kotleba tam dal po hlave nielen hercom a tvorcom predstavenia, ale dal tam jeden veľký kopanec do brucha všetkým prítomným v sále. Zatiaľ v sále. Som zvedavý, čo sa stane, ak sa tomuto nepostavíme. Logika mi hovorí, že zo sály sa to dostane na ulicu. A je len otázka času, kedy podobné zákazy a buchnáty, ak sa tomu nepostaví spoločnosť, sa stanú bežnou praxou v bežnom dni. Mne už tam chýbajú len píšťalky, ak viete o čom hovorím, o flautičkách „Hitlerliebend“, ktorí takto tiež nenápadne zo dňa na deň začali určovať smerovanie spoločnosti a smerovanie uvažovania ľudí.
Ten čin je natoľko vážny, že nová vláda, ktorá vznikla a vzniká a ktorá proklamuje, že jej ide o stabilitu spoločnosti, a že práve tento fakt stabilitu spoločnosti už viedol aj k takým v niektorých stranách k ťažkých rozhodnutiam a veľkým kompromisom a neostáva nám nič iné len veriť v tieto prehlásenia, lebo si všetci tú stabilitu želáme. Tak si myslím, že k tomuto činu je potrebné nielen zaujať stanovisko, ale azda treba z neho vyvodiť aj nejakú reakciu a dôsledky, lebo inak si tento deň zapíšeme ako prvý krok k nástupu fašizmu v našej spoločnosti. Ja som vo svojom živote zažil všeličo. Zažil som aj cenzúru aj komunistov, aj cenzúru najhrubšieho typu, ale takéhoto činu som nebol ani svedkom ani účastníkom. Obdobnú vulgárnosť a arogantnosť, stratenie zdravého rozumu, byť opitý nejakou mocou 8 percent, a to tí komunisti mali podstatne viacej, to som ešte nezažil.
Michaela Čobejová (45)
- Ja som nadtým rozmýšľala a reakcia by mala byť taká, že keď sedí Kotleba v hľadisku, tak by sa nemalo hrať divadlo. Herci by nemali hrať. Ja napríklad by som pred fašistom nikdy nehrala. Pre takého človeka, ako je Kotleba a jemu podobní, by som ja nehrala. Slušní ľudia pre fašistov nehrajú. Pre mňa je veľké gesto prezidenta
Kisku, ktorý ho nepozval na rokovania a nepodal si s ním ruku. A takisto by sa mali zachovať aj divadelníci.
Richard Stanke (49)
- Priznám sa, že takéto niečo som ešte nikdy nezažil a neviem, čo pána Kotlebu oprávňuje k takýmto zákazom. Žiadna funkcia ho nemôže k niečomu takému oprávňovať. To, že nemá na to, aby rozlíšil, čo je vhodné alebo nevhodné, na to som si proste už zvykol, ale je vôbec absurdné, aby sme sa vrátili zase o niekoľko desaťročí dozadu, aby niekto určoval, čo majú ľudia pozerať, čo majú čítať, alebo čo majú počúvať. A keď si takto predstavuje pán Kotleba svoje vízie spoločnosti a nového poriadku, tak teda Pán Boh nás ochraňuj od toho. Trošku ma mrzí aj to, že tí ľudia vypočuli jeho príkaz a uposlúchli a prerušili to predstavenie. Myslím si, že mali napriek tomu hrať ďalej a odohrať to predstavenie. Myslím si, že sme trošku veľmi ústretoví k ľuďom, ktorí sa zmocnili nejakých funkcií.
Ivan Vojtek (54)
- Nič podobné som ešte nezažil a dúfam, že ani nezažijem. Avšak týmto pádom som to nepriamo zažil, aj keď nie v Banskobystrickom kraji. Je mi to celé smiešne, pretože po prvé, keď som sa to dozvedel, tak že pán Kotleba, to je kto? A k tomuto celému. Už pred voľbami som povedal, že nič sa tu nezmení. Vidíte, čo sa teraz necelé dva týždne po voľbách udialo na tých, ktorí sú dobrí raz za štyri roky. Bohužiaľ, je to tak, ale vravím každý pohár raz pretečie a každý hrniec raz vyvrie. Ja som povedal, samozrejme v úvodzovkách, že cepy, vidly, kosy, kosáky, všetko čo máme po ruke, inak to tu nikto nezmení. A žiadna nežná, žiadne hrubé čiary. Zlodej aj vrah patrí do basy alebo na šibenicu. Ako sa majú správať slušní ľudia, od ktorých chcú len, aby platili dane. To sú také nezmysli, čo povedali títo dvaja súdruhovia pravdovravní a čestní, čo vydobyli, že sa zrušia kamerové licencie. Veď to je taký nezmysel. To akoby som ja vošiel do obchodu a spýtajú sa "kúpili ste si niečo?" A ja poviem nie. Ale veď to nevadí, lebo ste boli tu. To akoby som občan tohto štátu, mám firmu, nevytvorím ani cenu zisku, som na nule, ale musím zaplatiť nejakú licenciu, lebo musím lebo. Dokedy už budeme toto znášať?
Ja mám 54 rokov, mám vnučku, som herec. Keby niekto vedel o platoch v SND, tak povedia, že si vymýšľam. O kultúre nikto, ani jedna parta, ktorá išla do volieb, sa o kultúre nezmienila. A zrazu keď prihára, tak na sociálnych sietiach sa pýtajú. Čo spíte? Čo nič nerobíte? Už ani na Novom Zélande nás nechcú. A kam isť? Veď tu som sa narodil. A pritom je tu luxus, lebo máme pitnú vodu, žiadne cunami, prírodné katastrofy, nič tu nie je a Panenka Mária nás má rada a my si to takto celé...
Román Polák (58) (riaditeľ Činohry SND)
- Sú to iba logické kroky šéfa VÚC pána Kotlebu. Myslím, že jeho smerovanie smerom k totalitnému mysleniu je jednoznačné. Už sa prejavil hneď v začiatkoch svojho pôsobenia v BB VÚC. My sme podporili banskobystrické alternatívne divadlá (Na rázcestí, Divadlo tanca). To, že vo svojich zákrokoch, kde dbá na čistotu slovenskej kultúry, pôjde ďalej, je logické. A pôjde ďalej vo všetkých sférach, kam mu až táto spoločnosť umožní ísť. Veď to, že vyhlasuje, že za peniaze z volieb vytvorí domobranu, je jasný obraz jeho myslenia. Vlastne si chce v banskobystrickom kraji vytvoriť svoj štát v štáte. Teraz záleží iba na tom, ako sa k tomu postavia predstavitelia nášho štátu a na druhej strane je to aj o tom, ako sa celá spoločnosť vie postaviť za slobodu názoru a slobodu tvorby. Čo je neoddeliteľnou súčasťou demokracie.
Samozrejme, v každej spoločnosti je istá časť obyvateľstva, ktorá potrebuje vzor, niekoho, ku komu vzhliada a kto mu dáva rozkazy. Táto časť našich občanov môže byť nadšená tým, že konečne tu je niekto, kto dáva tento štát do poriadku. Je to aj dôsledok absolútnej ignorácie v školstve a v kultúre za 25 rokov. Lebo sme tu naháňali DPH a nikto sa nezamýšľal, čo je to demokracia a ako vychovávať mladých ľudí k slobodnej diskusii. A ako na školách hovoriť o holokauste, o fašistickom režime, o diktatúre, komunistickej diktatúre. Všetky tieto témy sa obchádzali a pozeralo sa na ne vlažne. A toto je dôsledok absencie kultúrnej výchovy na našich školách. Mňa to vôbec neprekvapuje a predpokladám, že pán Kotleba pôjde ďalej, pokiaľ mu to tento štát a obyvatelia tejto krajiny dovolia.
Z našej strany sa snažíme, bez toho, že sme vedeli, ako dopadnú voľby, v činohre SND upozorňovať na tieto témy. Máme tu niekoľko predstavení, ktoré hovoria o hrôzach fašizmu aj komunizmu. Napriek tomu, že sme nevedeli, čo sa odohráva v tejto spoločnosti, tak sme tušili, že v tejto sfére uvažovania o totalitných praktikách je veľmi pozadu. Vytvoríme takýto balíček protitotalitný, protifašisticko-komunistický a budeme to ponúkať školám aj tým, kto o to bude mať záujem aj s nejakým výkladom a diskusiou. Myslím si, že celá spoločnosť by mala spozornieť a úlohou vlády je dávať výraznú podporu školstvu a kultúre.
Ja si takúto situáciu nepamätám, že by niekto zrušil predstavenie. Kultúra vždy vytvárala protitlak proti totalitným praktikám. Snažíme sa, samozrejme, upozorňovať na nebezpečenstvo podceňovania hrozby totalitného myslenia aj v období po revolúcii. Myslím si, že sme sa prebudili do nového sveta a uvedomujeme si, že Pandorina skrinka neznášanlivosti, xenofóbie a agresivity sa otvorila. A teraz je na celej spoločnosti, ako sa s tým vyrovná.
Kotleba prekročil hranicu
Andrej Kiska, prezident SR
- Je neprípustné, aby niekto ako pán Kotleba z pozície moci prerušil a zakázal pokračovať v divadelnom predstavení. A dokonca podával trestné oznámenie na divadelníkov kvôli obsahu divadelnej hry. To je konanie za hranicou slušnej a slobodnej spoločnosti. Dnes som telefonoval so šéfom Divadelného súboru Jána Chalupku v Brezne pánom Gabrielom Obernauerom. Majú za sebou 90-ročnú históriu, ale takú aroganciu moci nezažili. Zavolal som mu nielen preto, aby som sa priamo od neho informoval, čo sa stalo. Ale aj preto, aby som mu povedal, že spolu nájdeme spôsob, ako podporu divadelníkom z Brezna, ale aj princípom slobodnej a otvorenej spoločnosti vyjadríme ešte zreteľnejšie a úplne jednoznačne.
