Informoval o tom predstaviteľ kurdskej menšiny Idrís Nasan. Potvrdil to vo štvrtok aj oficiálny predstaviteľ kurdskej Strany demokratickej jednoty (PYD) Nawáf Chalíl. Vyhlásenie federálnej správy v oblastiach pod kontrolou Kurdov na severe Sýrie prišlo v čase, keď v Ženeve pokračujú nepriame rokovania predstaviteľov sýrskej vlády a opozície o hľadaní spôsobu, ako ukončiť vojenský konflikt v Sýrii. PYD bola z týchto rokovaní vylúčená.
Podľa Chalíla sa federálna samospráva bude volať "Rojava - severná Sýria". Rojava je kurdský termín zaužívaný pre pomenovanie troch odlišných kurdských enkláv-kantónov: Džizíré, Kobané a Efríné. Rozhodnutie o vyhlásení federálnej správy bolo schválené na kongrese približne 200 delegátov z 30 politických strán v meste Rumajlan v provincii Hasaka. Podľa tlačovej agentúry Firat zastupovali Kurdov, Arabov, Asýrčanov, Turkménov, Čerkesov a Arménov - národnostné skupiny žijúce na severe a severovýchode Sýrie.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala sýrsku vládu, ktorá deklarovala, že vyhlásenie federálnej správy na severe Sýrie nebude mať nijaké zákonné ani politické dôsledky. Rovnaký názor zastáva aj susedné Turecko, o čom v stredu informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Ankare. Sýrski Kurdi sa aktivizovali po tom, ako na základe ústavy prijatej v Iraku v roku 2005 vznikla kurdská autonómia a jej prezidentom sa stal Džalál Talabání. Už v marci 2005 vypukli v provincii Hasaka na severovýchode Sýrie masové demonštrácie, v ktorých Kurdi žiadali od sýrskej vlády posilnenie svojich práv v oblasti kultúry a politiky. Sýrsky režim však tieto demonštrácie potlačil silou, pričom prišlo o život 30-40 ľudí.
Vzhľadom na toto hnutie však sýrsky prezident Bašár Asad bol nútený priznať, že kurdská menšina je významnou zložkou obyvateľstva Sýrie a sľúbil riešiť jej problémy, napr. aj problém udelenia sýrskeho občianstva desiatkam tisíc kurdským rodín. Pozície Kurdov sa výrazne posilnili začiatkom februára tohto roku, keď ich polovojenské oddiely podnikli rozsiahlu ofenzívu na severe Sýrie a výrazne postúpili k sýrsko-tureckej hranici. Zmena vojenskej rovnováhy v prospech Kurdov viedla k radikalizácii postojov Turecka. Ankara totiž vníma PYD ako sýrsku odnož v Turecku zakázanej Kurdskej strany pracujúcich (PKK).
