Čoskoro by sa dokonca naša ľudová namodro farbená látka s tlačenými vzormi mohla dostať do zoznamu UNESCO. Na Slovensku je pritom jej jediným oficiálnym výrobcom Oravčan Matej Rabada (25).
Zápis modrotlače do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva je len malý krôčik k tomu, aby sa dostala aj do zoznamu UNESCO. „Museli sme doložiť dôkazy o tradičných hodnotách či opodstatniť spoločenský, historický a kultúrny význam týchto prvkov v domácom prostredí,“ uviedla riaditeľka múzea ÚĽUV-u Libuša Jaďuďová. Napriek tomu, že modrotlač má na Slovensku dlhoročnú históriu, jej výroba sa na štyri roky úplne zastavila po tom, ako v roku 2010 skončila jediná slovenská dielňa majstra Stanislava Trnku v Púchove.
Len vlani sa výrobou začal zaoberať Matej Rabada, ktorý sa tak stal jediným farbiarom na Slovensku. „Výroba je veľmi náročná, práve preto som si ju zvolil. Začínal som v pivnici a trvalo dva roky, kým som sa naučil správnu techniku,“ vraví mladý výrobca, o ktorého originálne výrobky sa doslova trhajú aj v zahraničí a má čo robiť, aby stíhal.
„V dielni trávim šesť až osem hodín. Mesačne vyrobím 80 metrov látky, všetko je to ručná práca,“ uviedol Rabada, ktorý sa s priateľkou zameriava hlavne na tašky, obliečky či bytové doplnky. Jeho výrobky s modrotlačou už teraz putujú do celého sveta, obrus nájdete v Belgicku, vankúše v Kanade či Nórsku a Česku. „Keď som začínal, vôbec som taký záujem nečakal,“ potvrdil tlačiar. Do predajní ÚĽUV-u sa už dostávajú prvé metre originálnych modrých látok. „Je snaha, aby k prvému výrobcovi pribudol ďalší. Záujem obnoviť dielňu Stanislava Trnku v Púchove prejavil totiž jeho vnuk Martin,“ uzavrela riaditeľka múzea Libuša Jaďuďová.
Pôvod až v indii
Technika modrotlače sa dostala k nám z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Jej začiatky však siahajú do Indie. Negatívne vzorovanie sa docieli tzv. rezervou, teda zamedzením farbenia látky v mieste vzoru. Modrotlačiarskou formou sa na vyvarené a naškrobené plátno nanesie krycia kaša – pap. Po jej zaschnutí sa plátno farbí v indigovom roztoku – kype. Rezerva sa z plátna odstraňuje v roztoku kyseliny sírovej. Následne sa usušené plátno mangľuje a čím je mangeľ ťažší, tým je plátno lesklejšie a vzor na ňom výraznejší. Najstaršia modrotlač zachovaná na území Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice.
