Po uzatvorení tzv. západobalkánskej trasy vedúcej z Grécka krajinami bývalej Juhoslávie a dosiahnutí dohody medzi Európskou úniou a Tureckom treba zablokovať aj východobalkánsky koridor, pretože sa vytvoril potenciál 1,1 milióna ľudí, ktorí by sa mohli dať do pohybu cez Bulharsko, povedala v nedeľu ministerka v relácii televízie ORF Pressestunde.
Podobne ako rakúsky prezident Heinz Fischer je aj šéfka rezortu vnútra skeptická ohľadom vyhliadok na úspech dohody medzi EÚ a Tureckom. Táto dohoda podľa nej problém nerieši, pretože už teraz sa rysujú obchádzkové migračné trasy cez Bulharsko, keďže grécko-macedónske hranice sú nepriechodné. Svedčia o tom rastúce počty zadržaných utečencov i prevádzačov. Miklová-Leitnerová zopakovala v tejto súvislosti svoj názor, že Európa sa musí stať "pevnosťou". "Práve teraz ju staviame," povedala.
Počet utečencov prichádzajúcich do Grécka sa napriek migračnej dohode medzi EÚ a Tureckom, ktorá vstúpila do platnosti v nedeľu o polnoci, nijako neznížil. S odvolaním sa na vyjadrenia gréckych úradov o tom informuje agentúra DPA.
V súlade so zmienenou dohodou, ktorú uzavrela EÚ s Ankarou v piatok na summite v Bruseli, prejdú registráciou všetci noví nelegálni migranti, ktorí sa dostanú na grécke ostrovy z Turecka. Pokiaľ nepožiadajú o azyl, prípadne ho nezískajú, vrátia ich v apríli nazad do Turecka. Za každého takto vráteného Sýrčana Európska únia prijme jedného Sýrčana z tureckých utečeneckých táborov. Toto presídľovanie je pre členské štáty únie dobrovoľné, maximálny strop je však stanovený na 72 000 miest. Ak by sa prekročil, zmienená dohoda sa prehodnotí.