Otec Vilo (43) sa na nás usmieva z kníhkupectiev, má za sebou nakrúcanie úplne nového televízneho projektu s Bučkovcami a jeho manželka Eva a syn Dávid neohrozene postupujú v šou Moja mama varí lepšie ako tvoja. Rozprávali sme sa s Vilom, ktorého život sa za posledné mesiace zvrtol o stoosemdesiat stupňov.
Už dávnejšie ste kvôli televíznej kariére dali výpoveď v pekárni, kde ste boli dlhé roky zamestnaný. Neľutujete?
Hodiť za hlavu niečo, čo robí človek dvadsať rokov, to mi niekedy príde ľúto. No keď si pomyslím, ako som napríklad na Veľkú noc musel robiť a ostatní si doma vychutnávali dobroty...
Medzičasom ste sa stali aj spisovateľom. Koľko kusov ste predali zo svojej kuchárky?
Som veľmi milo prekvapený, predalo sa pätnásťtisíc výtlačkov. Keď chodíme po autogramiádach, nemajú kam usadiť všetkých záujemcov... No stále hovorím, že človek musí byť pokorný, treba ostať pri zemi, žiť si stále svoj život ako predtým.
Takže ste sa ešte nestihli presťahovať do vily pod Slavínom?
Po tom ani netúžim. Tie peniaze, ktoré sme si zarobili, si strážime. Neviem si predstaviť, že by som mal stavať dom, najímať si slúžku... To nie. Pokora musí byť.
Podarilo sa vám to, o čom sníva takmer každý súťažiaci v rôznych reality či talentových šou – spravili ste kariéru v šoubiznise.
Ja som žiadne očakávania nemal. Nemyslel som si, že vyjdem z Moja mama... a vytiahnu si ma do nejakého seriálu. (smiech) Ak ma však oslovia, že treba nakrútiť nejakú scénu do kuchyne, možno sa aj poteším. (smiech) Zase by ma divák videl trochu inak, nielen ako vrieskajúceho Vila. Mimochodom, keď sa s nami fanúšikovia bavia na besedách, tak hovoria, že som príjemný človek. Dokonca dnes ma jedna pani oslovila v obchode a povedala: „Takto naživo ste ešte sympatickejší ako v televízii.“
Aké je to, mať toľko fanúšikov?
Je ich veľmi veľa a sú to príjemné chvíle pre nás obyčajných ľudí. Jeden môj malý fanúšik Adamko je onkologickým pacientom. Jeho mama mi napísala na facebook, či by som nemohol prísť na jeho narodeniny. Chytilo ma to za srdce, a tak som aj s Dávidom išiel k nim. Keď som videl toho chlapca... To sú pre mňa veľké zážitky. Neskutočne sa tešil. Vraj nás v televízii neustále sledoval a mama mu musela pripravovať stravu načas a muselo to byť krásne podané na tanieri. Takéto veci ma posúvajú vpred, aby som to robil pre ľudí.
Čo sa vás vaši obdivovatelia najčastejšie pýtajú?
Kde som sa naučil tak dobre variť, kde sa vo mne berie tá kreativita, že dokážem tak pospájať ingrediencie. Pýtajú sa ma tiež, či doma varím.
Určite ste posledné mesiace dostali veľa rôznych ponúk.
Tých ponúk je veľmi veľa. Oslovujú ma najmä ľudia z reštaurácií, chcú, aby im moje meno pritiahlo zákazníkov, nech to u nich ožije.
Ako teda vidíte svoju budúcnosť? Šéfkuchár v nejakom väčšom hoteli?
Nie. Ostanem tým, kým som – amatérskym kuchárom. Možno televízia ešte urobí nejaký projekt, do ktorého by ma zapojila. No stáť niekde v kuchyni dvanásť hodín denne... Ten, kto toto nezažil, nevie, aké to je. Akoby som sa teraz druhýkrát narodil. Večer si idem spať, o koľkej chcem, ráno vstávam, o koľkej chcem, ak práve nemám nejaké aktivity. Naozaj nám to zmenilo život o stoosemdesiat stupňov.
Viete si predstaviť, že raz vydáte knihu s úplne zdravou stravou?
Viem, prečo nie? No ani z mojej kuchyne by nemal nikto rapídne priberať. Keď si niekto pripraví jemné holubie mäsko... Viem si však predstaviť dať dokopy vegetariánsku kuchárku.
Čoskoro sa objavíte v novom projekte Jojky spolu s Bučkovcami. Čo nám k tomu poviete?
Ide o to, že im pomáham otvárať reštauráciu. Fungujem ako ich mentor, učím ich variť, stolovať. Bolo to veľmi náročné.
Takže tak trochu reality show...
Áno. Bolo to celé chaotické, úsmevné a pre mňa niekedy aj hektické. Zvládal som to len s vypätím všetkých síl, musel som ich dolovať až z päty.
Ako to zvládali Bučkovci?
Bolo im proti srsti, že niekto prišiel a rozkazuje im. Oni asi nie sú na niečo také zvyknutí. Boli skrátka v úlohe štatistov a museli počúvať.
Pozor však, Jojka bude plná Habovcov, keďže sa stal zázrak a v programe Moja mama... varí vaša manželka, ktorá dlho odmietala vyjsť pred kamery.
Možno si chcela vyskúšať, aké to je, komandovať Dávida. No a teraz sama vie, aký je to stres, že to nie je len tak – postaviť sa tam. Treba mať veľa trpezlivosti, Dávid je mladý, nerozvážny, robí si to po svojom. Keď som ich sledoval, ako začali variť, tak som zo seba trhal košeľu.