Jej odvahu a odhodlanie ocenili aj diváci, keď si v ich hlasovaní vyslúžila sošku OTO. O živote s ťažkou diagnózou aj o snoch, ktoré čakajú na splnenie, porozprávala Kmotríková pre Nový Čas Nedeľa.
Čo pre vás soška OTO znamená? Zmenil niečo zisk tohto ocenenia?
(Smiech) Som taká istá, akurát, že sa ešte viac teším na vysielanie. Mám radosť z kontaktu s divákmi, ktorých nevidíme, ale ja ich cítim. Nechcem sa však tváriť, že všetko je bezproblémové, občas sa niečo vyskytne, aj nedorozumenia, ale to je nič oproti radosti z práce.
Je OTO pre vás aj akýmsi povzbudením v boji s chorobou?
Samozrejme, že taká vec dodá energiu a ešte k tomu chorému človeku, ale celkovo sa každý deň stretávam s ľuďmi v nemocniciach, na schodoch, po chodbách, v potravinách a všade ma podporujú a viem, že mi držia palce, a toto je už len taký vrchol celého.
Priznám sa, že keď sa pozerám na vaše staršie fotky s dlhými plavými lokňami, tak zneistiem. Rýchlo som si zvykol na váš kratší strih. Máte rovnaký pocit?
Tiež som si zvykla, nedali mi inú možnosť...
V čom z vás urobila nevyhnutná vizuálna zmena inú ženu?
Paradoxne, napriek okolnostiam sa s krátkym strihom cítim slobodnejšia, voľnejšia. Sama neviem prečo...
