Kúpime tú obličku! Za každú cenu.

Ich dcéra čaká na životne dôležitý orgán už 30 rokov. Keď si v Novom Čase prečítali príbeh Gustáva Homolu z Urminiec, ktorý chce predať svoju obličku, považovali to za nádej pre svoju milovanú Žanetu (33). „Urobím pre ňu všetko, aj keby to bolo posledné!“ vraví otec Ján pri poznámke, že kupovanie orgánov je na Slovensku protizákonné...

O inzeráte informoval Máriu a Jána Bučkovcov z Brezna ich zať. „Svitla nám nádej. Na obličku pre dcérku čakáme už roky. Dali by sme za ňu všetko, aj keby sme sa mali zadlžiť na celý život. Je to najhorší pocit, keď vidíte, ako sa vaše dieťa trápi a vy mu nemôžete pomôcť,“ hovorí s plačom Mária Bučková.

Žaneta sa narodila so štyrmi obličkami. Tie sa však zlúčili do dvoch a pri tomto zlúčení vznikol tzv. rázštep. Jej diagnóza znie - Lefrotický syndróm s Alportovým syndrómom. Dnes jej ľadviny pracujú iba na 20 percent. Chodí na dialýzu, ale dostáva nečakané záchvaty, ktoré pripomínajú epilepsiu. Je odkázaná na pomoc najbližších, ale bez novej obličky visí jej život stále na vlásku... „S manželkou sme museli ísť do predčasného dôchodku. Dcérka býva vo vedľajšom paneláku. Často odpadávala, hneď sme k nej utekali cez deň i v noci a volali záchranku. Práca sa popritom stíhať nedala,“ povedal Ján Bučko. Žaneta sa aj napriek ťažkej chorobe vydala a porodila dieťa.

„Predtým som mala obdobie, keď som nechcela žiť. Nemala som prečo. Dcérka Barborka mi však dodala novú silu. Lekári mi zakazovali mať dieťa. Povedali, že buď zomriem ja, alebo ono. Našťastie je všetko v poriadku. Vraj som jediná, ktorá s touto chorobou porodila.“

Trikrát za týždeň jej menia doslova otrávenú krv. Inak by zomrela. Je zaevidovaná v databáze a čaká na darcu. V jej prípade je to však komplikované, pre jej krvnú skupinu – A1D negatív. „Z rodiny nie je nikto vhodným darcom. Našli sme známeho, ktorý by jej obličku dal. Pri vyšetrení však lekári zistili, že aj on má choré obličky. Takže z toho nič nebolo a my čakáme ďalej. Sme preto ochotní urobiť čokoľvek,“ dodáva Ján. Žanetina dcéra Barborka, ktorá má už 10 rokov, mamičke veľmi pomáha. „Zvykla si na to, že mi býva veľmi zle. Ak to na mňa príde, hneď berie telefón, aby zavolala sanitku. Všetci sú pre mňa veľkou oporou, rodina i lekári. Transplantácia obličky by mi zachránila život,“ plače mladá žena. Dala by všetko za to, aby mohla žiť normálne a bez strachu zo záchvatu prežívať s Barborkou to, čo zdravé matky.