Tento majetok navrhla exekvovať jeho vlastná sudkyňa Elena Kováčová, ktorej NS dlhuje už päť rokov 100.000 eur plus úroky a trovy konania, vysúdené za diskriminačnú žalobu. Na Okresnom súde Bratislava I sa v utorok rozhodovalo o návrhu NS na zastavenie tejto exekúcie. Súd pojednávanie odročil na 13. mája s tým, že povinný má predložiť ďalšie doklady, ktoré by dokazovali, že mu služobné autá nie je možné odobrať.
Úlohou súdu dnes bolo rozhodnúť, či označený majetok podlieha exekúcii. Zákon hovorí, že Najvyšší súd nemôže prísť o majetok, ktorý je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu. Právny zástupca NS Peter Ďuriana argumentoval, že ich služobné vozidlá – Škoda Octavia, Škoda Superb, Ford Galaxy, VW Passat a bližšie neurčený minivan - túto definíciu spĺňajú. Škoda Superb je k dispozícii podpredsedníčke súdu, ktorá má na služobný automobil nárok zo zákona.
Zvyšné autá NS využíva na prevoz spisov medzi Župným námestím a Námestím SNP, kde má vysunuté pracovisko. Tiež na dovoz peňazí z banky pre zamestnancov, ktorí si nechávajú vyplácať plat v hotovosti. Vozidlá bývajú k dispozícii i medzinárodným delegáciám, ktoré NS navštívia, používajú sa pri revíziách krajských súdov i na prevoz sudcov na školenia a prednášky. „Ja, keď idem prednášať, zabezpečuje môj prevoz Justičná akadémia,“ odmietla takúto argumentáciu Kováčová. Podľa nej nie je daný žiaden dôvod na to, aby jej súd o vozidlá neprišiel. „To by bol zlý signál pre Slovensko, keby sa takéto exekúcie zastavovali,“ vysvetlila s tým, že už päť rokov čaká na to, aby Najvyšší súd naplnil právoplatný rozsudok.
Právny zástupca Najvyššieho súdu uviedol, že v minulosti sa snažili neúspešne získať financie potrebné na uspokojenie nárokov celkovo 11 sudcov, ktorí v roku 2010 uspeli z hromadnou diskriminačnou žalobou. Medzi nimi je i Kováčová. S takouto žiadosťou sa podľa jeho slov mieni predsedníčka súdu Daniela Švecová obrátiť aj na novú vládu. „Ja by som vždy túto možnosť uvítala, ale musíte sa opýtať druhej strany,“ reagovala na to Kováčová.
„Je potrebné sa vrátiť na začiatok, a to do roku 2011, kedy rozsudok tohto súdu nadobudol právoplatnosť. Otázka znie, prečo sa bývalý predseda Najvyššieho súdu v tom čase neodvolal?“ reagoval hovorca NS Boris Urbančík. Oznámil, že minulý týždeň predsedníčka NS Daniela Švecová informovala zákonným spôsobom generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára o tom, či v tejto súvislosti vznikli nejaké podozrenia z porušenia zákona o správe štátneho majetku.
Ministerstvo spravodlivosti sa k danému konaniu nechcelo vyjadrovať. Jeho hovorca Peter Bubla to zdôvodnil tým, že nie sú účastníkom konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Postoj ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) v otázke tzv. diskriminačných žalôb zostáva nemenný, pripomenul Bubla. "Napokon bol veľakrát prezentovaný aj prostredníctvom médií počas predchádzajúceho pôsobenia ministerky v rezorte, kedy sa voči týmto žalobám jasne vyhranila," doplnil.
Okrem sudkyne Kováčovej iniciovala voči Najvyššiemu súdu exekúciu i sudkyňa Jana Zemková. V jej prípade OS Bratislava takisto ešte nerozhodol o návrhu NS na zastavenie exekúcie. V oboch prípadoch však nepovolil odklad exekúcie, o ktorý NS žiadal. V roku 2010 uspelo s hromadnou diskriminačnou žalobou voči Najvyššiemu súdu SR 11 jeho sudcov, ktorí dohromady vysúdili 1,15 milióna eur. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť po tom, ako sa NS pod vedením Štefana Harabina voči nemu neodvolal. Ministerstvo spravodlivosti vtedy vedené Luciou Žitňanskou do konania pripustené nebolo.
Harabin čelil za nepodanie odvolania pred Ústavným súdom SR disciplinárnemu stíhaniu. Z 11 sudcov, ktorí uspeli so svojou žalobou, desať žiadalo za platovú diskrimináciu 150.000 eur. Súd im priznal po 100.000 eur plus úroky a trovy konania. Jeden sudca požadoval symbolické odškodné.
