Pri zrode tejto lásky stál seriál Divoké kone, ku ktorému naspievala titulnú pesničku, a onedlho sa rozhodla, že si pohľad z konského sedla sama vyskúša. Natoľko ju to fascinovalo, že tejto vášni úplne prepadla.
Obdiv k ušľachtilým koníkom prejavovala Mária už v detstve. No sen o jazdectve si splnila len nedávno. „Kone sú úžasné. Ťahalo ma to k nim odmalička. Jazdenie na koni považujem za také pohladenie na duši,“ hovorí éterická speváčka. Vždy keď má voľnú chvíľu, odbehne si kúsok za Bratislavu do Miloslavova, kam chodí trénovať. „Snažím sa nájsť si čas jedenkrát do týždňa, niekedy sa mi podarí aj dvakrát. Okrem toho, že ma to baví, ma, samozrejme, teší aj fakt, že jazdenie na koni zlepšuje kondíciu, držanie tela a posilňuje sa tým svalstvo.“
Jazdia aj deti
„Prvýkrát som sedela na poníkovi, keď sme boli s rodičmi na dovolenke v Tatrách. Doma mám aj fotku, úsmev od ucha k uchu, mala som asi štyri roky. Predpokladám, že som sa nebála. Vidím tú nebojácnosť teraz aj na svojich deťoch.“ Syn Hugo (6) a dcérka Zoe (3,5) už boli s mamou pozerať koníky a vyskúšali si aj jazdu na veľkom tátošovi. „Veľmi sa im to páči, sú úplne nadšené. Ešte nemajú vybudovaný rešpekt k zvieraťu, nevedia si predstaviť, čo všetko sa môže stať. Na jednej strane ma tento detský postoj do určitej miery fascinuje, lebo veľa robí aj naša myseľ. Toto sa ma snaží učiť na každom výcviku môj tréner Andy. Všetko je o prístupe a o postoji. Kôň vycíti náš strach aj našu uvoľnenosť. Vysadať na koňa s pocitom, že čo keď spadnem, nie je dobrý prístup,“ myslí si Mária, ktorá nemá iba jedného obľúbeného koňa, ale hneď viacerých. „Zatiaľ nemám vlastného koňa, ani neviem, či sa k tomu vôbec dopracujem. Je to obrovský záväzok. Navštevujem jazdecký klub v Miloslavove, vyhovuje mi prísť a mať na výber. Každý kôň je jedinečný, má svoju povahu a niekedy je dobré vystriedať ich.“