Spomedzi všetkých ľudí vo veku od 25 do 64 rokov žijúcich v Európskej únii (EÚ) približne tri štvrtiny považujú svoj zdravotný stav za veľmi dobrý alebo dobrý, o niečo menej ako 20 percent ľudí za primeraný a menej než sedem percent za zlý alebo veľmi zlý.
Z výskumu vyplynulo, že vzdelanie ako dôležitý socioekonomický faktor má vplyv na zdravotný stav. Zatiaľ čo niečo vyše 60 percent obyvateľov EÚ vo veku 25 až 64 rokov s nízkou úrovňou vzdelania považuje svoje zdravie za veľmi dobré alebo dobré, tento pomer sa týkal 85 percent ľudí s terciárnym vzdelaním. Tento model možno pozorovať vo všetkých vekových kategóriách v rozsahu od 25 do 64 rokov.
V roku 2014 vnímalo svoj zdravotný stav ako veľmi dobrý alebo dobrý viac ako osem z desiatich ľudí vo veku od 25 do 64 v Grécku (84,6 percenta), Írsku (84,2 percenta), Švédsku (82,9 percenta), na Cypre (82,7 percenta), Malte (82,6 percenta) a v Holandsku (80,1 percenta). Naopak, najväčší podiel populácie vo veku od 25 do 64 rokov, ktorý považuje svoje zdravie za zlé alebo veľmi zlé, bol zaznamenaný v Chorvátsku (13,4 percenta), Maďarsku (11,4 percenta) a Portugalsku (11,3 percenta).
Medzi dosiahnutým vzdelaním a osobným hodnotením zdravia existuje zrejmé prepojenie. V členských štátoch EÚ vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia úroveň vzdelania, tým je vyšší podiel obyvateľov cítiacich sa zdravo. Najväčší rozdiel v úrovniach vzdelania u ľudí vo veku od 25 do 64 rokov, ktorí považujú svoje zdravie za veľmi dobré alebo dobré, bol v roku 2014 zaznamenaný v Poľsku, Chorvátsku a Slovinsku. Na opačnom konci škály boli rozdiely menšie ako 20 percentuálnych bodov zaznamenané v Bulharsku, na Malte, Španielsku a Grécku.
