Čo všetko znamená nakrúcanie seriálu so zvieratami a prečo vymenil svoju mladšiu priateľku Kateřinu Dbalú (40) za ešte mladšiu, prezradil pre Nový Čas Nedeľa.
Rozhodne nie, pretože ani Stano Baláž nie je jednoduchý a jednoznačný človek. Dokonca ma osobne vytáča tým, že sa k niektorým veciam nestavia zásadovejšie a nekompromisnejšie. A to mu vyčítajú aj seriálové kolegyne v ZOO Alena a Roberta. Tvrdia, že je k ľuďom až príliš dobrý a veľmi si ich pripúšťa k telu. Ale keďže je scenár tak napísaný, musím ho akceptovať.
V reálnom živote ste ráznejší?
Som názorovo vyhranenejší.
Aký máte vzťah k zvieratám?
Vážim si ich, rešpektujem, nejem ich, jednoducho mám ich rád.
Absolvovali ste pred nakrúcaním prípravu v bratislavskej zoo?
Len popri nakrúcaní som pozoroval prácu riaditeľky zoo pani Šavelovej a musím s úctou skonštatovať, že dokáže skĺbiť profesionalitu s prirodzenou autoritou. Zamestnanci ju akceptujú, vážia si ju a majú ju radi.
Zvieratá, ktoré sa v seriáli objavujú, nie sú len zo zoo. Prečo?
Keďže sa v zvieratách v zoo utvrdzujú pudy a inštinkty, ktoré sú im v prírode dané, tak sa fenomén kontaktného zvieraťa stráca. Pokiaľ sme ten kontakt chceli na pľaci so štábom a s účinkujúcimi mať, museli sa doviezť zvieratá z Prahy, Brna či Ostravy. Poväčšine sú to zvieratká z cirkusu alebo zo súkromných chovov. Také sú napríklad tigre z Oázy sibírskeho tigra z Kostolnej pri Dunaji. Tigre zo zoo sú príliš veľkým rizikom, aby sa s nimi pracovalo v uzavretom priestore a so štábom.
Stalo sa niečo zaujímavé počas nakrúcania, čo nikto nečakal?
Našťastie som nebol na pľaci, keď ušiel tiger z ateliérového koterca a tiež krokodíl, ktorý preskočil tridsaťcentimetrovú ohrádku a začal neuveriteľnou rýchlosťou pobehovať po ateliéri. Pri práci treba dodržiavať nielen odporúčania chovateľov, ale aj rešpektovať dané zviera, jeho momentálny psychický stav, dĺžku nakrúcania a vyčerpanosť. Nemôžeme predsa od tigra sibírskeho čakať dvanásťhodinové nasadenie ako u každého člena štábu len preto, že to má zaplatené. (Smiech)
Ochrancom práv zvierat sa nepáči, že sa nakrúca so zvieratami, a televíziu obvinili z týrania zvierat. Čo na to hovoríte?
Myslím si, že ochrancovia by si mali uvedomiť, že veľkú časť zvierat, ktoré sa nachádzajú v zoologických záhradách, už vo voľnej prírode nenájdeme, preto majú nezastupiteľnú funkciu. A živú reťaz by mali radšej robiť pri výrube dažďového pralesa. A čo sa týka cirkusov, pri služobnom výcviku (SVV1) svojho psa bulteriéra som pochopil, že zviera nemožno vycvičiť drezúrou. Výcvik, a obzvlášť v cirkuse, kde je plno ľudí a zvieratá sú málokedy na vodidle, musí stáť na dôvere a láske medzi cvičiteľom a zvieraťom. Nič sa nedá dosiahnuť týraním, bitkou či psychickým deptaním.
Herec Martin Huba sa nedávno vyjadril, že jeho mladší kolegovia na Slovensku i v Česku si väčšinou ničia svoje IQ a svoju osobnosť v bezduchých seriáloch. Neurazilo vás to trochu?
Pán Huba, pokiaľ si pamätám, začínal v seriáli Straty a nálezy, ale vzhľadom na odstup času si to už asi nepamätá. (Smiech) V mnohom mu však musím dať za pravdu, že v tejto práci je podstatné uchrániť si zdravý rozum, neprepadnúť panike, pretože sa herec vďaka seriálu stane populárny alebo celebritou, ako sa to tu veľmi často a nešťastne formuluje. Stačí si zájsť kúsok za hranice a hviezdny manier sa skončí.
Myslíte si, že sa seriálmi mení aj hercovo IQ?
Možno pán Huba naráža na kvalitu textu, ale priznajme si, že seriálový text nemôže mať hodnotu Dostojevského, Čechova, Williamsa či Puškina. To nie je možné. Ale zas je to výzva pre ľudí, ktorí sa tomu venujú. Mali by mať týchto autorov načítaných a herci by si mohli ustrážiť aspoň svoju postavu a čistotu jazyka. Ich prejav by mal mať aspoň základnú dramatickú štruktúru. Možno na to naráža pán Huba. Mnohí kolegovia si text prečítajú až pred nakrúcaním, neurobia si základné úpravy a to potom z obrazovky cítiť. Nepracovali s textom gramaticky, s vetnou skladbou ani príbehovo. A potom sa aj herecké myslenie istým spôsobom sploští, ak nepremýšľajú o príbehu, aj keď ide o „ľahší žáner“. Kedysi pri inscenáciách to bola aj iná kvalita textu, ale k tej dobe sa už asi budeme vracať veľmi ťažko. Rozdiel je aj v tom, že inscenácia sa mesiac skúšala a tri týždne vyrábala. Dnes by sa taká inscenácia urobila za jeden deň.
Všetci vieme, že kvantita sa dnes robí na úkor kvality a všetko je o peniazoch...
Keď som v roku 2007 odchádzal do Česka, tak sa na Slovensku nenakrúcalo skoro vôbec nič a finančné zdroje sme si dopĺňali v dabingu. Nebyť seriálov, tak by herec ťažko prežil, pokiaľ nechce byť viazaný len na jedno kamenné divadlo. Každý si musí nastaviť vlastné parametre. Na druhej strane je otázka, či to nie je len také klišé, keď napríklad herci na východnom Slovensku nemajú tieto možnosti a prežiť musia. Otázkou zostáva, za akú cenu a čo všetko musia obetovať ľudia, ktorí v seriáloch hrajú, keďže ročne vyjde na Slovensku zo škôl do praxe 200 hercov. Tí, čo otvárajú tieto školy, sa nad tým asi veľmi nezamýšľajú...
S firmou režiséra Juraja Jakubiska ste sa súdili o nevyplatený honorár za film Nejasná správa o konci sveta vo výške 13 610 €, ktorý sa za 17 rokov vyšplhal takmer na 50 000 €. Už vám ich Jakubiskovci vyplatili?
Na obvodnom súde sudkyňa vyslovila verdikt v môj prospech, no protistrana sa odvolala na krajský súd. Ten na jeseň minulého roku potvrdil rozsudok a odvolanie protistrany zamietol. Do dnešného dňa mi firma Jakubisko nezaplatila ani cent a vznikol exekučný titul. S advokátom sme oslovili druhú stranu, no tá sa neunúvala ani odpovedať, a to napriek tomu, že počas trvania procesu mala pani Jakubisková do médií odvážne vyjadrenia. No teraz, keď má definitívny verdikt, neodpovedá na žiadosť o vyplatenia pohľadávky. Znova to bude musieť riešiť exekútor. Pokiaľ to vyhovuje, tak sme v Schengene, a pokiaľ ja chcem niečo od dlžníka z Česka, tak je to iný štát. Rozhodne však súd prehrali na plnej čiare.
Kedy teda uvidíte peniaze?
Tak to je v našom právnom štáte otázka. Možno by bolo dobré spýtať sa na to aj pani Jakubiskovej. Zrejme nemajú problém dlžoby narobiť, ale majú problém ich splácať.
Prednedávnom sa prevalilo, že žijete v Bratislave s mladou herečkou Andreou Martvoňovou (35). Platí to ešte?
Áno, je to tak a som v súkromí spokojný.
Zoznámili ste sa pri nakrúcaní markizáckeho seriálu Chlapi neplačú. Poletovali medzi vami tie povestné iskričky?
Bez nich by to asi nevzniklo. Zaiskrilo sa.
Vy ste na Slovensku, v Česku však zostala vaša štvorročná dcérka, ktorú máte s expriateľkou Kateřinou. Vídavate sa s dcérou?
Keď mi to časovo vychádza, tak ju idem navštíviť. Teraz bolo času menej, dôvodom bol seriál ZOO. Až ho dokončíme, uvidím, ako sa frekvencia stretávania zmení.
Napriek tomu, že ste často chodievali z domu za prácou, zaregistrovala dcéra, že už doma nebývate?
Je zvyknutá vyrastať v takomto domácom režime a partnerka si zariadila život spôsobom, ako uznala za vhodné. Bola to daň za pracovné nasadenie, cesty do Prahy a na Slovensko. Vzťahy sa už konečne stabilizovali a ja už budem mať tiež viacej času, ktorý strávim s dcérkou.
Vravíte, že to bola daň za pracovnú vyťaženosť. Ale žiť predsa z niečoho musíte, navyše, keď máte rodinu a opravovali ste aj statok v Redhošti, nie?
Je to profesia, kde peniaze neprichádzajú rovno do poštovej schránky. Ľudia si málokedy uvedomujú, že práca, ktorú vidia na obrazovke, je len 10 percent času z toho, čo robíme, a to sa ešte treba venovať textu. Takže, keď som bol aj na statku a s dcérkou sme boli v kontakte, bola tam hŕba scenárov, ktorým som sa musel venovať, aby som pred kamerou ukázal výsledok. A vtedy som robil dva seriály naraz - Cesty domů a Chlapi neplačú.
Do statku v Redhošti, ktorý patrí vašej expriateľke Kateřine, ste investovali veľa času, energie, keďže ste mnohé veci robili sám, a tiež peniaze. Nemrzí vás, že je to minulosť a nič z toho nemáte?
Nemám v živote pocit, že by som sa mal niekam vracať alebo niečo ľutovať. Snažím sa žiť spôsobom, aby som druhým neubližoval. Keď sa niekto rozhodne v živote vytvoriť križovatku, tak sa tomu nebudem brániť príliš intenzívne, pretože to aj tak nič nerieši. Mám v Česku zdravú dcérku, takže to nebolo márne a ten výsledok za to stojí. V chalupe som nemal žiadny vlastnícky zástoj a ani nič nechcem. Takto otázka nestojí. Chcem, aby bola v pohode dcérka, aby bolo o ňu postarané a aby som ju mohol prísť navštíviť.
Bola Andrea príčinou vášho rozchodu s Kateřinou?
To rozhodne nie, pretože Andrejka prišla do môjho života až po pol roku, keď už situáciu vyriešila moja predchádzajúca partnerka.
Znamená to, že vám dala Kateřina kopačky?
Kateřina si zariadila život podľa seba, takže ak to takto chcete nazvať, pokojne si to tak napíšte. Bolo také nekomfortné obdobie, keď s ňou bola veľmi ťažká reč, ale teraz sa už upokojila, možno aj dozrela. Dôležité je, aby dcérka nemala zo života peklo. Čím viac ľudí je okolo nej, ktorí ju milujú, tým je to pre to dieťa väčší bonus.
Viete, nejde o slovíčka, ale mnohí si mysleli, že vy ste ten záletník, ktorý svoju mladšiu partnerku vymenil za ešte mladšiu...
Keď si niekto neoverí veci a ani nezatelefonuje, aby sa na to opýtal, tak potom vzniká takýto obraz. Ale ľuďom, ktorí sú mi blízki a poznajú situáciu, nemusím nič vysvetľovať.