Je však vhodné spoliehať sa na túto možnosť? Opýtali sme sa zástupcu prednostu Ústavu histológie a embryológie na Lekárskej fakulte UK docenta Ivana Vargu (36). V rozmnožovaní sa ľuďom podarilo prekabátiť prírodu. Keby ste niekomu pred sto rokmi povedali, že raz bude ľudský život vznikať mimo ženského tela, niekde v laboratóriu, asi by na vás pozeral, či ste sa nezbláznili. Dnes je to už úplne bežné a embryológia sa vyvíja míľovými krokmi.
Niektoré páry sa možno spoliehajú, že ak nepočnú deti prirodzenou cestou, pomôže im veda. „Hovorím, že život by nemal byť náhoda a páry by mali byť na dieťa pripravené, ale zasa to netreba nechávať na poslednú chvíľu. Nedá sa 100 % pomôcť každému páru. Nemali by sa na to spoliehať. Avšak asistovaná reprodukcia nie je jediná možnosť, ako pomôcť neplodným párom mať dieťa. Stále je tu ešte možnosť adopcie,“ pripomína embryológ Ivan Varga. Tí, ktorí odkladajú založenie rodiny na neskôr, by mali tiež pamätať na to, že vychovávať prvého potomka až po štyridsiatke nemusí byť ľahké, keď už skrátka nemáme toľko síl ako v dvadsiatke.
„Veda dokáže pomôcť otehotnieť, ale netreba sa na ňu spoliehať,“ radí embryológ Ivan Varga (36)
Málo centier na Slovensku
Slovensko v tomto smere brzdí aj vierovyznanie - mnohí radikálne odmietajú akúkoľvek formu asistovanej reprodukcie. Možno aj z toho dôvodu máme u nás menej ako 10 centier asistovanej reprodukcie, kým v Česku ich je viac ako 40. „Súvisí to jednak s vierovyznaním a odmietavým postojom katolíckej cirkvi k umelému oplodneniu, ale aj s históriou asistovanej reprodukcie v bývalom Československu. Prvé embryo zo skúmavky bolo totižto počaté v Brne a celkovo sa tomuto odboru u našich susedov venuje viac priestoru,“ hovorí embryológ. Pri umelom oplodnení sa však neoplodňuje iba jedno, ale hneď viac vajíčok a nie vždy sa všetky využijú.
„Embryá si môže dať pár zamraziť a ak sa zavedené embryo do maternice nezahniezdi na prvý pokus, môžu sa tieto embryá neskôr použiť v ďalších cykloch.“ Čo však, ak o ne rodičia neskôr neprejavia záujem? „Tento problém asi nikde na svete nie je uspokojivo vyriešený. Sú krajiny, ktoré skladujú embryá maximálne 5 či 10 rokov a sú krajiny, kde sa tieto embryá môžu darovať iným neplodným párom. U nás by sa mali skladovať v tekutom dusíku asi až donekonečna. Nemôžu sa ničiť. Pre názornosť poviem, že vo svete je momentálne toľko zamrazených embryí, že dosahujú počet obyvateľov menšieho štátu,“ objasňuje situáciu Varga.
Termín asistovaná reprodukcia pritom nezahŕňa výlučne len umelé oplodnenie. „Existuje množstvo iných metód, ako vieme pomôcť párom odstrániť problémy s počatím. Medzi laboratórne metódy asistovanej reprodukcie patrí napríklad zmrazenie pohlavných buniek. Nevyužívajú sa, len keď žena chce vo vyššom veku otehotnieť, ale aj pred začatím protinádorovej liečbey, ktorá môže negatívne ovplyvniť funkciu vaječníkov,“ vysvetľuje embyológ.
Neplodnosť nebolí
Vek nie je jediná príčina problémov s otehotnením. „Častou príčinou neplodnosti je narušená funkcia vajíčkovodov či hormonálne poruchy. Mnohé príčiny neplodnosti sú však liečiteľné.“ Takéto stavy sa neprejavujú bolesťami ani horúčkami, a tak žena často ani nevie, že nejaký problém má až do momentu, keď sa pár pokúša o bábätko. „Preto by som rád pripomenul, že pravidelné prehliadky u gynekológa môžu pomôcť odhaliť aj takéto skryté príčiny.“ Neplodnosť neobchádza ani silnejšie pohlavie.
„Najčastejšou mužskou príčinou neplodnosti sú okrem vývinových chýb, genetických anomálií aj nesprávny životný štýl,“ hovorí embryológ. „Asi v tretine prípadov za neplodnosť môže mužský faktor, v tretine je problém na ženskej strane a zvyšná tretina je buď kombináciou problému u muža aj u ženy, alebo sú aj prípady, keď súčasná medicína príčinu neplodnosti zatiaľ nedokáže vysvetliť,“ tvrdí embryológ.
Zdá sa teda, akoby otehotnieť v dnešnej dobe už nebola úplná samozrejmosť. Nemusí za tým však byť iba zdravotná príčina, ale aj dôvody, ktoré sa na prvý pohľad zdajú naozaj banálne. „Štatistiky hovoria, že v rozvinutých krajinách má problémy s počatím každý šiesty pár. Prikláňam sa k názoru primára gynekológie v Košiciach doktora Dosedlu, ktorý hovorí, že významným faktorom neplodnosti je pri vysokej pracovnej záťaži aj málo priestoru na voľnočasové aktivity, vrátane pohlavného života,“ tvrdí Varga.
Čo je asistovaná reprodukcia
• odbor medicíny, ktorý pracuje s pohlavnými bunkami a s ľudskými zárodkami s cieľom otehotnenia ženy
• spolupracuje gynekológ so špecializáciou v reprodukčnej medicíne a laboratórny pracovník – klinický embryológ
• problémom môže byť nielen počať, ale aj počať zdravé dieťa
• vo všeobecnosti sa 2 – 3% novorodencov rodia s rôzne závažnými vrodenými chybami
• proces mimotelového oplodnenia umožňuje geneticky vyšetriť embryá ešte pred ich zavedením do maternice
Chodťe na vec 3-krát do týždňa
Keď sa pár rozhodne mať dieťa a nepodarí sa mu to na prvý, druhý či tretí raz, ešte to nič neznamená. „Za neplodný pár sa považuje ten, u ktorého nedôjde k otehotneniu v období jedného roka (prípadne dvoch rokov) počas pravidelného nechráneného pohlavného styku,“ hovorí Varga. Pravidelne však môže pre každého znamenať inak často... „Väčšinou sa tým myslí asi 2- až 3-krát do týždňa. Treba mať pritom na zreteli aj cyklus ženy, nakoľko k otehotneniu môže dôjsť len relatívne krátko po uvoľnení vajíčka z vaječníka - ovulácii.“
Muži majú čoraz menej spermií
Moderná uponáhľaná doba plodnosti rozhodne nepraje. „Prvé práce, ktoré počítali počet spermií v ejakuláte u mužov, sú z 20. - 30. rokov minulého storočia. Hovoria o tom, že väčšina mužov má 100 miliónov spermií na 1 ml ejakulátu. Súčasné normy Svetovej zdravotníckej organizácie uvádzajú, že normálnym stavom je už aj 15 miliónov spermií na 1 ml. Zaujímavosťou je, že jeden nedávny dánsky výskum potvrdil, že muži žijúci na dedine majú o 24 % viac spermií ako muži žijúci vo veľkomestách, kde je život menej zdravší,“ tvrdí embryológ.
„Veda dokáže pomôcť otehotnieť, ale netreba sa na ňu spoliehať,“ radí embryológ.
