Strašná bieda nútila mamu hrabať sa v smetiakoch, a to všetko pred očami svojho dieťaťa. Nikolka mala pri tom slzy v očiach. Hrozne sa hanbila, že musia takto živoriť... Keď sa o úbohej žene a jej mimoriadne nadanom dievčatku dozvedel viceprimátor Zvolena Jaroslav Stehlík, ihneď im podal pomocnú ruku. Spolu s ním pomáha škola a ďalší dobrodinci. Vďaka nim má Viera po dlhých rokoch konečne prácu a normálne zarába. K šťastiu im ešte chýba vymeniť strašidelný dom bez vody a elektriky za slušné bývanie.
Hanba pri smetiakoch
Bieda prinútila Vieru prehrabávať sa v smetiakoch. „Hľadala som železo a kov, aby som to mohla odniesť do zberu a zarobiť tak aspoň pár eur navyše. Malá chodila so mnou, doma som ju samu nechcela nechať,“ prezrádza drobná žena. Práve pri kontajneroch ich uvidela rodina Nikolkinej spolužiačky. Pohľad na okaté dievčatko stojace pri smetiakoch a túliace sa k matke, ktorá sa prehrabávala v smetiach, ju chytil za srdce. „Keď ma uvidela Nikolka, utekala preč, hanbila sa za to, čo robí jej mamička,“ hovorí mama Nikolkinej spolužiačky. Dodáva, že napriek tomu, že dievčatko vyrastá v chudobe a biede, v škole to vôbec nebadať.
Pomoc dobrých ľudí
Nikolkin výnimočný talent a vysokú inteligenciu si všimla aj triedna učiteľka Miroslava Lietavová. „Krásne kreslí a veľmi pekne píše. Na to, v akých podmienkach Nikolka žije, je to priam obdivuhodné. Určite ju treba podporiť a môže to ešte ďaleko dotiahnuť,“ potvrdila učiteľka. Práve preto sa spolu s riaditeľkou školy a s rodičmi žiakov rozhodli múdremu dieťaťu pomôcť.
„Pani učiteľka zaplatila malej obedy. Vybavili sme jej školskú družinu. Pomohli sme aj finančne, no chceli sme pre nich urobiť ešte viac,“ ozrejmuje mama Nikolkinej spolužiačky, ktorá sa spolu s manželom vybrala na mestský úrad za viceprimátorom Jaroslavom Stehlíkom. Ten neváhal ani minútu a okamžite konal. „Snažili sme sa pani Oláhovej nájsť zamestnanie a naše pracovníčky zo sociálneho odboru jej pomohli zabezpečiť legislatívne veci,“ uviedol J. Stehlík.
Túži po svetielku
Mama Viera tak už vyše mesiaca pracuje ako upratovačka v mestskej tržnici. Novú robotu si nevie vynachváliť. „Konečne mám po mnohých rokoch normálnu prácu. Veľmi sa mi tu páči,“ pochvaľuje si skromná žena, ktorej úsmev z tváre zmizne hneď pri spomienke na ich bývanie. „Veľmi by som chcela, aby sme žili v lepších podmienkach. Na opravu rozpadnutého domu nemám peniaze,“ hovorí smutne Viera. Po novom bývaní veľmi túži aj malá Nikolka. „Najviac na svete si želám mať doma svetielko. Potom sa budem môcť doma veľa učiť, a keď budem veľká, nájdem si dobrú prácu a budem pomáhať svojej mamičke,“ prezrádza svoje sny nadané dievčatko, ktoré napriek ťažkému životu vyniká nad svojimi rovesníkmi.