Dnes už totiž nespája žiaden breh, pretože rameno rieky Tice dávno vyschlo. Miestni sú na túto pamiatkovo chránenú stavbu, ktorá je jedným z najstarších kamenných mostov na Slovensku, právom hrdí. „Je to naša pýcha, o ktorú sa staráme a udržiavame ju tak, aby ju mohli obdivovať aj ďalšie generácie,“ povedal starosta Michal Zurbola. Ako dodal, pred tromi rokmi počas povodní pod mostom naozaj tiekla voda, no inak je koryto vyschnuté. Presný rok postavenia mosta známy nie je, ale bolo to v 14. storočí, pričom v starej mape je zakreslený na krajinskej ceste z Michaloviec do Kráľovského Chlmca.
Most dostal meno na začiatku 19. storočia, keď leleský kláštor prevzali premonštráti z Česka. Tí sem priniesli kult sv. Jána Nepomuckého a sv. Gottharda, ktorého socha stála pri moste až do roku 1848. Je svedectvom toho, kadiaľ tiekla voda. Tok však zlikvidovali zásahmi vodohospodári ešte v 19. storočí. Most má vnútornú šírku až päť metrov, z dôvodu ochrany vzácnej kultúrnej pamiatky je však pre cestnú premávku uzavretý. Atrakciu dnes vyhľadávajú turisti počas prechádzky do blízkeho lesa a kláštora premonštrátov.
Fakty o moste
- nesie meno sv. Gottharda
- postavili ho v 14. storočí
- dĺžka 70 metrov, šírka 5 metrov
- rekonštruovali ho v roku 1994
