Slovenského, vtedy 44-ročného kamionistu, zatkli rakúski policajti neďaleko letiska Schwechat pred vyše dvadsiatimi rokmi. Keď sa po 328 dňoch vrátil z väzenia z cudziny na Slovensko, rozpovedal Novému Času svoj príbeh.
"Rakúski policajti, ktorí ma zatkli na základe medzinárodného zatykača vydaného sudcom v Las Palmas, boli brutálni. Zvalili ma na zem. Kričal som na nich po francúzsky, maďarsky, slovensky a čo ja viem akými ešte rečami, aby ma pustili, lebo som nevedel, kvôli čomu sa takto ku mne správajú. Kričali, aby som držal hubu. V transportnom aute ma odviezli do väznice vo Viedni, kde som strávil 4,5 mesiaca. Na druhý deň mi Rakúšania povedali, že proti mne nič nemajú, akurát, že ma zatkli na základe medzinárodného zatykača, ktorý vydali Španieli. Keď mi do Rakúska doručili dôvodov väzby, mal som pocit, že sa mi sníva. Márne som tvrdil rakúskemu sudcovi, že 19. dcembra 1993 som odišiel z Kanárskych ostrovov do Madridu, takže som tam 20. decembra nemohol nikoho zavraždiť. Moje tvrdenia nezabrali. Rakúšania ma kvôli podozreniu, že som zavraždil populárneho priemyselníka, vydali Španielom," rozprával kamionista po návrate na Slovensko, odkiaľ odišiel krátko po revolúcii.
Zatknutého Slováka previezli loďou na Kanárske ostrovy, kde skončil vo väzení s vrahmi a teroristami. "Dvakrát týždenne chodili za mnou dvaja civilisti, ktorí chceli počuť len moje priznanie k vražde. Rozprávali mi podrobnosti vraždy, akoby ma chceli naučiť, čo mám rozprávať. Keď som zaspal, zobudili ma a jeden cez druhého sa ma vypytovali, či som obeť pichol najskôr do chrbta alebo do krku. Občas ma niektorý udrel po ústach, kopol do brucha, ťahal za vlasy. Vybili mi dva zuby," pokračoval Slovák.
Pojednávanie pred španieskym sudcom trvalo dve hodiny. "Po polovici pojednávania ma prokurátorka potľapkala po chrbte a odišla. Pochopila, že nemá dôkazy. Pri podpise protokolu o mojej vine už nepadlo ani slovo," dodal kamionista, ktorý bol napriek tomu v španielskom väzení ešte ďalšie štyri mesiace. Štrnásť dní pred prepustením mu v nemocnici zobrali krv pre porovanie s krvou vraha. Takmer po roku väzenia som sa s prekvapením dozvedel, že Španieli od prvého dňa po objavení obete mali k dispozícii krv, vlasy a ponožky vraha. "Krv mi mohli zobrať hneď po zatknutí v Rakúsku a porovnať ju s krvou, ktorá sa našla na mieste vraždy, a pravda by hneď vyšla najavo," dodal rozhorčene kamionista. "Španieli sa mi ani len neospravedlnili," uzavrel rozprávanie kamionista, ktorý sa napokon vrátil do svojho rodného kraja na juhu východného Slovenska.
