Ruiny v Nižnej Slanej pripomínajú mesačnú krajinu a sú desivou realitou toho, čo všetko sa dá ponechať osudu. Patrónka baníkov svätá Barbora je v nemom úžase, ako sa na Gemeri rozmohol vandalizmus. Schátraný areál však už má vlastníka a smutný prízrak šancu, aby zmizol z povrchu zeme.
Strojovňa, kompresorovňa, drviareň, mechanická dielňa, prezliekareň či administratívna budova pripomínajú len torzo slávnej bane. Po nájazdoch poväčšinou miestnych hľadačov kovov a rozkrádačov majetku ostali len slzy pre plač. „Stačilo pár mesiacov a po zatvorení bane všetko drevo a kovy zmizli. Je len zázrak, že napríklad admistratívna budova, v ktorej boli okrem kancelárií aj jedáleň a kuchyňa horného závodu, ešte vôbec stoja a nezrútili sa,“ vraví Milan Junger (58), ktorý v tejto bani odrobil takmer 23 rokov ako palič.
Po krachu fabriky Siderit skončilo na dlažbe zhruba 600 baníkov a zakrátko dielo skazy dokonali zlodeji. Je nebezpečné sa tu vôbec pohybovať, pretože múry môžu kedykoľvek padnúť. Okolo slávnych štôlní Jozef a Manó by mohli viesť náučné chodníky histórie, no starosta Ján Vieloha, taktiež bývalý baník, nie je optimistom: „Súčasnosť nám nerobí dobré meno, ale bez investora sa to nepohne!“
Celý areál však už našťastie má gazdu a Zoltán Izák za nového majiteľa takmer kilometer dlhého pozemku Novému Času prezradil ich plány: „Snažíme sa, aby tu s prispením ministerstva hospodárstva prišiel investor a na pripravenej ploche postavil nový závod alebo halu. V hre je však aj obnovenie bývalej banskej veže ako atrakcie a existuje aj tretia možnosť. Polícii sme navrhli, aby v týchto priestoroch zriadili strelnicu.“
História bane Gabriela
Hlavný rozmach ťažby v Nižnej Slanej nastal v druhej polovici 18. a v 19. storočí. Rotačnú pec v bani Gabriela zapálili v roku 1975, no koncom roka 2008 došlo ku krachu závodu Siderit a o prácu prišlo až 600 baníkov. Pôvodne sa tu ťažilo striebro, meď a ortuť, neskôr železná ruda. Hĺbka bane je 383 metrov, štôlne Jozef a Manó majú dokopy 4 kilometre.
