Pre TASR to v pondelok povedal starosta obce Georg Hartl. „Nie sú to osobné výhrady obyvateľov voči konkrétnym ľuďom. Je to reakcia na zjednocovanie Európy a na to, že Berg rastie v súvislosti s prisťahovalectvom zo Slovenska príliš rýchlo,“ uviedol Hartl s tým, že časť pôvodného obyvateľstva to vníma problematicky, lebo sa s tým nevie tak rýchlo stotožniť.
Pred rokom 1989 si tunajší občania zvykli na to, že žijú v pokojnej obci a veľkomesto je na druhej strane hraníc. Súčasná generácia sa musí vyrovnať s tým, že železná opona padla a Európa sa rýchlo globalizuje. „Musíme sa naučiť žiť so všetkými pozitívami aj negatívami, ktoré táto doba prináša," skonštatoval Hartl.
Slováci majú s rakúskym obyvateľstvom v obci zväčša priateľské vzťahy, je tu dokonca viacero zmiešaných rakúsko-slovenských manželstiev. „Musím ale povedať, že mladé páry, ktoré prichádzajú do Bergu, majú spočiatku v hlave starosti so stavbou domu, zarábaním peňazí, aby ju mohli financovať. Až neskôr si nájdu čas aj na budovanie spoločenských vzťahov a integrujú sa v obci, takže sa to stále zlepšuje," doplnil Hartl.
V Bergu žije v súčasnosti 1247 obyvateľov, 342 z nich nemá rakúsku štátnu príslušnosť. Spolu s ďalšími 18 národnosťami tu žije 342 Slovákov.
