Podľa verdiktu krajského súdu v Osle došlo k porušeniu ľudských práv tohto pravicového extrémistu počas jeho väzby, ktorou si odpykáva trest za terorizmus a masovú vraždu, píše agentúra AP.
Súd rozhodol, že jeho väzenské podmienky sú v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami.
"Väzenské podmienky Andersa Breivika predstavujú porušenie článku tri konvencie o ľudských právach," vyhlásil osloský súd, ktorý cituje agentúra DPA. Súd však odmietol Breivikovo tvrdenie o tom, že nórska vláda takisto porušila jeho právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života. Súd zároveň nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331.000 nórskych korún (36.000 eur). "Dohoda o zákaze nehumánneho a ponižujúceho zaobchádzania (s väznenými osobami) predstavuje v demokratickej spoločnosti základnú hodnotu. To sa vzťahuje aj na teroristov a vrahov," uviedol súd.
Verdikt zvlášť spomína Breivikovu izoláciu v dvoch rôznych väzniciach od jeho zatknutia v roku 2011. V rozhodnutí súdu sa ďalej uvádza, že príslušné úrady nevenovali dostatočnú pozornosť Breivikovmu duševnému stavu, keď stanovovali podmienky jeho väzby, informuje AP. Breivik (37) zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho troma väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so dvojím právnikom môže komunikovať len cez sklenenú stenu.
Počas štvordňového vypočúvania vo väzenskom zariadení Skien s maximálnym stupňom stráženia, ležiacom približne 100 kilometrov juhozápadne od metropoly Oslo, sa Breivik sťažoval aj na kvalitu svojej väzenskej stravy, ako aj na to, že musí jesť plastovým príborom. Vláda tieto sťažnosti zamietla s tým, že s trestancom bolo zaobchádzané vždy ľudsky, a to napriek závažnosti zločinov, ktoré spáchal. Breivik po niekoľkých mesiacoch starostlivých príprav odpálil 22. júla 2011 pred vládnym ústredím v Osle svoju dodávku naplnenú podomácky zhotovenými trhavinami. Výbuch pripravil o život osem ľudí, desiatkam ďalších privodil zranenia.
Breivik sa bezprostredne po tomto čine presunul na neďaleký ostrov Utöya, kde spustil paľbu na účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce (AP), pričom zavraždil 69 osôb, väčšinou tínedžerov, a spôsobil zranenia niekoľkým stovkám ďalších. Neskôr sa bez odporu vzdal polícii. Podľa vlastných slov chcel Breivik svojím teroristickým činom potrestať túto stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska. Breivikov advokát Öystein Storrvik vyhlásil, že sa proti dnešnému rozhodnutiu súdu nehodlá odvolať. Breivik má vo svojich troch celách prístup k hracím konzolám, televízii, prehrávaču DVD, novinám a elektronickému písaciemu stroju. Má taktiež povolené návštevy rodinných príslušníkov a priateľov; okrem jeho matky, ktorá za ním zašla krátko pred svojou smrťou, ho však nenavštívil nikto.
