Toho pred siedmimi dňami priviezli do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb po srdcovej slabosti pri rannom behu. V nemocnici bude predseda vlády minimálne do piatka, keď sa má rozhodnúť o jeho ďalšom osude. Už teraz sa však spomína, že s Ficovým zdravím to nebude ružové a lekári majú podľa informácií Denníka N dokonca zvažovať operáciu! Dôvodom má byť znížená priechodnosť ciev, ktoré zásobujú srdce.
K prípadnej operácii sa však nechce nemocnica vyjadrovať. „Neviem, odkiaľ má Denník N takéto informácie, ale platí to, čo sme včera vyhlásili. Pán premiér zostáva hospitalizovaný v NUSCH do konca týždňa, potom sa rozhodne, čo ďalej,“ uviedla hovorkyňa Dobroslava Krajačičová. K diagnóze či iným veciam, čo sa týka zdravia, sa však nechceli vyjadrovať.
Úrad vlády zároveň hovorí, že premiér naďalej pracuje a úzko komunikuje so svojimi spolupracovníkmi. Minister vnútra Robert Kaliňák ho bol navštíviť aj priamo v nemocnici. „Bola to otázka, ktorá súvisí so srdcovo-cievnym obehom. Teraz sa lekári snažia robiť diagnózu. Teším sa, že premiérov stav je stabilný a nezhoršuje sa,“ skonštatoval.
Otázna diagnóza
Nový Čas u českého odborníka profesora Jána Pirka zisťoval, aký operačný zákrok by to mohol byť. „Nerád by som špekuloval, o tom prípade vôbec nič neviem. Myslím, že lekári sú len opatrní. Druhá možnosť je, že mu navrhujú nejaké riešenie a on sa ešte nerozhodol,“ tvrdí prednosta Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie v IKEM v Prahe. Podľa slovenských kardiológov by príznaky, aké mal aj premiér Fico, mohli signalizovať i nestálu anginu pectoris.
Pacienti pri nej pociťujú opakované bolesti za hrudnou kosťou. Hlavnou príčinou jej vzniku, podobne ako pri infarkte, je ateroskleróza, čiže upchávanie ciev tukom. „Ak by nestabilnú anginu pectoris mal aj slovenský premiér, hrozil by mu ďalší zákrok,“ tvrdí český odborník.
„Znamenalo by to, že je tam nejaké zúženie na tepnách, ktoré vyžaduje nejaké riešenie,“ dodáva. Tým by bola angioplastika či bajpas. „Riziko tej operácie je asi také veľké ako operácia žlčníka. Po takomto zákroku odchádza pacient domov na piaty až siedmy deň,“ upozornil Pirka.
O aký zákrok by mohlo ísť
Angioplastika balónika - ide o rozšírenie ciev pomocou malého balónika
- do miesta, kde je tepna zablokovaná, sa zavedie katéter s balónikom, ktorý sa dá nafúknuť
- tlak balóna zatlačí plak k stene cievy a rozvinie kovovú výstuž - sten
- zákrok sa robí pri lokálnej anestézii cez predlaktie alebo slabinu
- využíva sa ako liečba pri angine pectoris, keď nezaberá medikamentózna liečba
Bajpas koronárnej tepny - Podobne ako v prvom prípade, sa využíva u pacientov pri liečbe pokročilej formy ischemickej choroby srdca alebo jej komplikácií
- ide o operáciu v celkovej anestéze, pri ktorej je potrebné otvorenie hrudníka
- miesto, kde je tepna zúžená, sa premostí žilovým alebo tepnovým štepom, ktoré sa odoberú pacientovi
Iné zákroky
- napríklad plastika či výmena chlopne, operácia veľkej tepny na srdci a podobne
Kedy sa robí bajpas
Viliam Fischer, kardiochirurg: Lekári sa robiť bajpas vo všeobecnosti neboja. Sú tam jasné pravidlá hry, kedy sa robí a kedy sa nerobí. Keď máte zúženú cievu do 50 až 60 percent, bajpas na nerobí a liečba prebieha konzervatívnym spôsobom. Jednoducho ide o anatómiu a to zúženie v prípade operácie musí byť okolo 70 percent. Za niektorých okolností sa však k operácii môže pristúpiť, aj keď zúženie tepien nedosiahne 70 percent. Ide najmä o prípady, keď má pacient bolesti alebo sa pri EKG zistia určité zmeny, prípadne nedokrvenie.
