Bývalá repeťáčka priznala, že aj ona sa musela v živote popáliť, aby sa poučila. V spomínaní prezradila aj to, čo ju naučilo priateľstvo s Magdou Pavelekovou († 84) a na čom sa dokázali pohádať.
Kým na Slovensku pomáhate v relácii Svokra rozvráteným a rozháraným rodinám, polovica vašej rodiny žije v Británii. Necnie sa vám za nimi?
A teraz ste trafili klinec po hlavičke, lebo staršia dcéra Scarlett (44), ktorá žije vo Walese, mi začala už od Vianoc vyčítať, že sa menej venujem zahraničným vnúčatám, ako tým slovenským. Ale tie mám predsa pod nosom, dokonca bývajú v jednom dvojdome s mojím otcom, ktorého opatrujem. Čiže striedam prácu a opatrovanie, tak som viac so slovenskými vnúčatami a menej cestujem za rodinou, ktorá žije v zahraničí.
Spomínali ste, že práve v tomto čase ste si to s nimi mali vynahradiť a spoločne si užívať slnečnú Barcelonu. Ale nakoniec ste museli skončiť doma. Prečo?
Nakrúcanie markizáckej Svokry mi tentoraz skončilo skôr a keďže dcéra Scarlett v tom čase dovolenkovala v Barcelone, volala mi, či by som sa k nim nepridala. Rada som súhlasila a ona mi hneď kúpila aj letenku. Lenže už o dve hodiny bolo všetko ináč a volala mi, nech sa nebalím, že celú dovolenku rušia!
Čo sa stalo?
Moja 16-ročná vnučka Sophie, ktorá krásne spieva a je muzikálovo nadaná, totiž dostala rolu v jednom filme. Takže museli prerušiť dovolenku a cestovať rýchlo naspäť domov do Cardiffu, aby sa mohla pripravovať na nakrúcanie. Hoci som už mala zbalený kufor a bola pripravená, že pocestujem na dovolenku za rodinou, veľmi sa teším z vnučkinho úspechu.
Kvôli vnúčatám ste podstúpili aj veľkú obetu. Naučili ste sa pracovať s mobilom, používať internet a navštevovali ste hodiny angličtiny. Už ste v tom doma?
Som na tom o niečo lepšie. Preonačila som sa na modernú babku, musela som. Dnes už totiž neplatí, že babky a dedkovia vedia všetko najlepšie. Preto radím všetkým starým rodičom, aby tiež naskočili na modernú nôtu. Naučila som sa robiť s internetom aj s mobilom a kvôli vnúčatám som dokonca päť rokov chodila na angličtinu. Teraz sa však smejú mojej výslovnosti. A čo sa týka informačných technológií, nedávno som dokonca dostala z televízie ponuku účinkovať v relácii o moderných aplikáciách pre seniorov.
Je to relácia, v ktorej pani Gizka s mobilným telefónom v ruke radí seniorom, ako ich obsluhovať?
Áno, program sa volá Top aplikácie a spolu s Jánom Gorduličom nabádam staršiu generáciu, že sa nemusia báť informačných technológií a moderných aplikácií. Treba mať moderné telefóny, lebo nám veľmi uľahčujú život. Hoci som doteraz mala pocit, že dožijem aj bez toho, ľahko sa mi to hovorí, keď mám po svojom boku partnera, ktorý toto všetko ovláda a všetko za mňa robí. Posiela namiesto mňa fotky aj emaily. No a ja som si povedala, že by som k tomu mala konečne pričuchnúť aj ja. Takže pomalými, ale istými krokmi k tomu pristupujem.
V relácii Svokra ste konfrontovaná s rodinami, v ktorých to škrípe a snažíte sa im poradiť. Prečo sa podľa vás slovenská rodina ocitla v kríze?
Voľakedy, keď sa niečo v domácnosti pokazilo, tak sa to opravilo. Dnes, keď sa niečo pokazí, tak sa to vyhodí a kúpi sa nové. A tak to funguje aj so vzťahmi. Ľudia sa pohádajú a partneri sa jednoducho vymenia. Žiaľ, nepochopili to, že na vzťahu treba aj popracovať, keďže kríza príde aj s tým ďalším, tretím a štvrtým partnerom. Lebo niektorá žena dokáže za život vymeniť aj toľko partnerov. Má štyridsať rokov, štyri deti od rôznych mužov a ja sa pýtam: To sa nedá poučiť už pri druhom krachu?
Prečo sa nedokážu poučiť a hľadajú si stále tie isté typy?
Pre alkohol sa s jedným rozíde, nájde si ďalšieho alkoholika a stále sa cíti byť obeťou... Chýba im aj zodpovednosť voči vlastným deťom, lebo ako sa môže žena prizerať na to, ako partner jej deti ponižuje, alebo ich aj nebodaj bije, len preto, že jej vyhovuje v posteli?!
Máte aj nejaké odozvy od rodín, ktorým ste reálne pomohli? Alebo je to celé len televízne divadlo?
Prvý deň sa snaží každý a nikdy nepovie celú pravdu. Ale ja už mám svoj kľúč a dokážem vycítiť ako na nich. Divadlo tam nie je, nemáme ani scenár, ale za päť dní, ktoré trávim v danej rodine, nie som schopná všetko vyriešiť. Snažím sa pochopiť, ako sa môže človek dostať až na dno a zisťujem, že za všetko môže ich detstvo a zlé sociálne pomery, z ktorých pochádzajú. Vlastne nechtiac si berú vzor od svojich rodičov. A to platí dodnes, aj keď má dieťa voči svojim rodičom výhrady, minimálne päťdesiat percent okopíruje od svojich rodičov. Každú facku a každé objatie, ktoré dostanete, dáte ďalej.
Zúročili ste v živote skúsenosti z vášho prvého, neúspešného manželstva s o 24 rokov starším mužom, hudobníkom Ľubomírom Stachom?
Bolo to veľké poučenie, hoci, keď má žena dvadsať a muž štyridsaťštyri rokov, v tom čase ten vekový rozdiel až tak necítiť. Náš vzťah vydržal osem rokov a teraz viem, že manželstvo s takým veľkým vekovým rozdielom nemôže fungovať. Ale keď sa dostanem do takejto rodiny, aj s opačným rozdielom, že žena je staršia, nemám odvahu to povedať nahlas.
Vo vašom prípade ste boli treťou manželkou vášho muža. Rodičia vás od toho vzťahu neodhovárali?
Odhovárali, ale nepomohli si. Aj keď mi povedali, že to nebude fungovať, bola som zaľúbená a v tom ošiali som síce trochu pochybovala, ale myslela som si, že môžu byť aj výnimky. No výnimky neexistujú. (Smiech)
Úspešne vám vyšlo až manželstvo na druhý pokus s hudobníkom Jurajom Oňom (64). Aké sú rady televíznej svokry na harmonický vzťah?
Teraz sme oslávili 37 rokov, čo sme spolu. Sme nielen partneri, ale aj kamoši, tolerujeme sa, a to je dôležité. Netreba si líhať spolu s hnevom a brať si problémy do druhého dňa. Treba si vyliať dušu, robiť kompromisy a veľa sa rozprávať. Ak sa partneri nemajú o čom rozprávať, tak je zle. Na to slúžia aj spoločné zážitky, cestovanie a nesedenie doma. Ale niekedy pomôže aj prerobiť spálňu. Minule som prišla do jednej rodiny, kde mali na skrini kvasené uhorky. Povedala som si: Tak toto nie!
Nedávno ste mi povedali, že si pripadáte ako veľké dieťa, lebo sa staráte o otca Silvestra (93) a pritom máte deti v zrelom veku. Stále sa tak cítite?
Mama už nie je, takže už sa necítim ako dieťa, ale som skôr opatrovateľka. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké... Je iné, keď to robí profesionálna opatrovateľka za plat, ako keď obriaďuje dieťa vlastného otca, ktorý ani nevie, že som jeho dcéra a chvíľami si myslí, že som nebohá mama. Okolo neho teraz funguje stopercentný servis. Nedáme ho preč z domu, hoci už nevie, kto je kto, ale je vo svojom dobre známom prostredí. V starostlivosti o otca mi ale pomáha opatrovateľka, s ktorou sa striedam.
Musí to byť pre vás teraz psychicky náročné venovať sa otcovi, ktorý sa o vás celý život staral a splácať mu tak dlh.
Ešte pred rokom som nevedela takto o tom otvorene hovoriť a aj som skončila v nemocnici. Mesiac po maminej smrti som skolabovala a zistila, že sama to nezvládnem. Otec vstane aj sedemkrát za noc. Psychicky ani fyzicky som to neuniesla a poskladala sa. So súrodencami sme sa zhodli, že otca nedáme z domu preč, ale najmeme si opatrovateľku.
Čoskoro uplynie rok od smrti herečky Magdy Pavelekovej (†84), s ktorou ste tvorili priateľské duo. Spomínate na ňu často?
Áno a veľakrát sa aj schuti zasmejem, hoci jej odchod nebol dobrý. Pani Majda ma milovala a prisvojila si ma. Veľa som sa od nej naučila a v dobrom na ňu spomínam. Boli sme veľmi dobré kamarátky, hoci neraz povedala, že by som mohla byť jej dcérou. V jednom období bola pre mňa barličkou, ale potom dlhé roky som bola barličkou ja pre ňu a otočilo sa to. Len veľmi vnímaví ľudia pocítili, že už je to naopak. Zo začiatku predsa len znelo to veľké meno: Magda Paveleková príde s kabaretným programom, v ktorom účinkuje Gizela Oňová. Ľudia chodili na ňu, ale potom aj na mňa. Majda už potom nič neriešila, len si sadla ku mne do auta a aj dramaturgovia už volali priamo mne. Raz sa pamätám, že som Majdu spolu s mojou dcérou zobrala na krst CD nejakej dychovky. Bolo tam už veľa pripitých ľudí v nálade a Majda povedala mojej dcére: Vidíš, tá tvoja mater, kam ma všade vytiahne!? Keby som toto bola vedela, ani za svet neprídem!
Obe ste rázne ženy, vedeli ste sa niekedy aj poriadne posekať?
Áno, občas, ale nikdy to neboli vážne veci. Skôr som ju vždy nahovárala, aby sa viac venovala vnukom. Ja som vždy stála pri svojej rodine ako taká tigrica a pani Majda bola stále pracovne vyťažená, na rodinu jej tak nezostávalo veľa času.
Krátko pred jej smrťou zomrel aj jej manžel, pán Pavelek. Zobralo ju to?
Pokiaľ niekoho máte, často si neuvedomujete dôležitosť jeho prítomnosti. Ona veľa pracovala a keď prišla domov, vrátila sa vždy do absolútneho poriadku, kde všetko fungovalo. A potom zrazu odišla a vrátila sa do prázdneho domu, zobralo ju to.
Spomínali ste, že ste sa s pani Majdou nerozlúčili práve v najlepšom. V posledných chvíľach sa uzavrela do seba a nedvíhala telefóny. Dokonca ani vám. Neprišlo vám to ľúto?
V tom čase som nakrúcala Svokru a mala som veľa koncertov. Asi mesiac pred jej narodeninami sme plánovali oslavu. Vtedy ešte chápala, že mám veľa práce. No potom ju hospitalizovali, a tam to už išlo dole vodou. Majdine narodeniny sme tak nestihli osláviť. V nemocnici prestala zdvíhať telefóny skoro každému. Ja som to nechápala. Posielala som jej aj esemesky, no neodpovedala mi na ne. Zostala zatrpknutá. Potom som to pochopila. Deň pred smrťou povedala vnukovi, že už nikomu nezdvihne telefón a na druhý deň zomrela.
