Za Slovenskú republiku dohodu podpíše prezident Andrej Kiska a v mene Európskej komisie jej podpredseda pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Slávnostná ceremónia sa v New Yorku koná pri príležitosti dnešného Dňa Zeme, ktorý upriamuje pozornosť na potrebu ochrany životného prostredia. Mnohí zo signatárov sú zastúpení na úrovni ministrov, napríklad za Spojené štáty dokument podpíše šéf diplomacie John Kerry. Doposiaľ žiadnu medzinárodnú dohodu nesignovalo také množstvo krajín hneď v prvý deň, keď tak mohli urobiť. Zvyšné krajiny môžu svoj podpis pripojiť ešte v priebehu nasledujúceho roka, do 21. apríla 2017.
Dohovor by mal vstúpiť do platnosti najneskôr v roku 2020. Mnohí očakávajú, že sa tak stane omnoho skôr, podľa niektorých možno ešte v priebehu tohto roka. Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte jednotlivé štáty ratifikujú aj na národnej úrovni. Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. USA a Čína, ktoré majú 40-percentný podiel na svetových emisiách, plánujú podľa vlastných vyjadrení pristúpiť k dohode ešte tento rok.
Dlhodobým cieľom Parížskej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol, je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Prelom má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové modernejšie technológie. Dohoda je výsledkom parížskej Konferencie OSN o zmene klímy (COP21), na ktorej ju odsúhlasilo takmer 200 krajín sveta.
