Nový Čas sa českého špičkového lekára pýtal, ako sa človeku zmení život po takejto operácii. Čo premiéra čaká v najbližších týždňoch či rokoch? Aké zásady musí dodržiavať a pred čím sa musí mať na pozore?
Je to najčastejšia operácia na srdci. Trebárs u nás v IKEM ich robíme štyri, päť denne. Riziko je asi také ako pri operácii žlčníka. Pacienti obyčajne na 5. až 7. deň po operácii odchádzajú domov alebo na rehabilitáciu.
Ako sa žije človeku s bajpasom?
Malo by sa mu žiť lepšie ako pred operáciou. Srdiečko by malo byť v lepšej kondícii ako predtým. Podľa mnohých štatistík má nielen menšie ťažkosti, ale aj lepšiu životnú prognózu než pred operáciou. Premiér teraz musí počkať tri mesiace, aby sa zahojila hrudná kosť, ktorú bolo treba rozrezať. Nemal by zdvíhať vrecia s cementom, ťažké veci. On je mladý, možno by mu stačili aj dva mesiace. A dva mesiace by nemal ani viesť auto, aspoň my to neodporúčame, aby nerobil prudké pohyby alebo aby, nedajbože, nemal haváriu.
Čo by mal alebo nemal robiť?
To je komplex opatrení životného štýlu, ktorému sa hovorí sekundárna prevencia aterosklerózy. Po takejto operácii musí užívať určité lieky, medzi ktoré patrí aj acylpyrín a liek proti zrážaniu krvných doštičiek. Musí si kontrolovať krvný tlak a hladinu cholesterolu. Ďalej je to dostatočná pohybová aktivita, čo však v jeho prípade nebude problém, je športovec. Čo sa týka stravovania, musí jesť zdravo.
Aspoň dvakrát týždenne by mal mať ryby, jesť tmavé pečivo, celozrnné, no a potom je taká príjemná vec – rozumné pitie vína. Je jedno, či biele alebo červené, či slovenské, maďarské, francúzske alebo moravské. Víno pôsobí blahodarne. My máme dva cholesteroly, pričom jeden, ktorý nás chráni od infarktu, tzv. HDL cholesterol, sa zvyšuje fyzickou aktivitou a primeraným pitím vína.
Dá sa to skĺbiť s prácou premiéra?
Keď bude mať bajpas, bude v lepšej kondícii ako doteraz. Je nevyhnutné pamätať na to, že operáciou ochorenie z človeka nevyoperujeme, preto treba dodržiavať zásady sekundárnej prevencie aterosklerózy. Stresy, ktoré ako ministerský predseda určite má, musí kompenzovať športovaním, tak ako to robím ja.
Musí sa človek s bajpasom v budúcnosti vrátiť do nemocnice na výmenu?
Záleží na tom, čím sa bajpasy urobia. Máme dve možnosti. Buď sa používajú žily z nohy, kde je určité riziko, že za 10 - 15 rokov po operácii sa tie žily zúžia, alebo používame tepny z hrudníka či z predlaktia, ktoré sú podľa mojich skúseností imúnne proti ateroskleróze a vydržia navždy.
Priebeh zákroku
1. kardiochirurg sa cez hrudnú kosť dostane k srdcu
2. srdce sa prepojí s prístrojom na mimotelový obeh, ktorý pumpuje a okysličuje pacientovu krv
3. srdce sa svorkami odpojí od krvného obehu, lekár zastaví jeho činnosť
4. kardiochirurg našije žilu odňatú z pacientovho tela, ktorá spojí aortu a postihnuté tepny pred a za zúženým alebo upchatým úsekom
5. krv preteká obchvatom (bajpas)
6. svorky sa uvoľnia a prístroj na mimotelový obeh sa postupne odpojí
7. kardiochirurg zatvorí hrudník
