Kiska ju počas plenárneho zasadnutia za prítomnosti generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a hláv štátov označil za historický míľnik. "Svet dostal novú nádej. Podpisom dohody potvrdzujeme naše odhodlanie spoločne konať. Ďalším krokom by mala byť rýchla ratifikácia dohody. Nesmieme strácať čas, pretože nás čaká veľa práce," podčiarkol.
Historickú dohodu o boji proti klimatickým zmenám sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas konferencie v Paríži. Dnes ju v sídle OSN v New Yorku podpisujú predstavitelia viac ako 171 krajín sveta. Ide o novú medzinárodnú dohodu o opatreniach proti zmene klímy. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že krajiny sa budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí Kjótsky protokol. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017.
