Pripomínajú si slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho ľudia nadšene vítali palmovými ratolesťami, ale už o pár dní ho odsúdili a žiadali jeho ukrižovanie. V pravoslávnych chrámoch v SR, vrátane nového Chrámu sv. Rastislava v Bratislave na Tomášikovej ulici, sa predpoludním konajú sväté liurgie. Kvetnej nedeli predchádza v Pravoslávnej cirkvi Lazárova sobota (23. apríla), kedy si veriaci pripomínajú udalosť vzkriesenia spravodlivého Lazára.
Pravoslávni veriaci zároveň vstúpili do záverečnej časti 40-dňového pôstu pred veľkonočnými sviatkami, ktorý sa pre nich začal tento rok 14. marca, teda o päť týždňov neskôr ako v iných cirkvách. Takýto veľký časový rozdiel v dátumoch pôstu a slávenia Veľkej noci sa vyskytuje približne raz za štyri roky. "Pôstne obdobie je v Pravoslávnej cirkvi čas pokánia, intenzívnych pôstnych modlitieb, hlbokých poklôn a prísneho pôstu. Veriaci sa v tomto období duchovne pripravujú na slávenie Veľkej noci - Paschy. V čase pôstu nejedávajú nielen mäso, ale ani vajcia či mliečne výrobky. Ryba sa v tomto období jedáva len dvakrát, a to v dnešnú Kvetnú nedeľu a na sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičke. Pôst sa končí až v Nedeľu Paschy (Veľkonočnú nedeľu), ktorú pravoslávni budú sláviť o týždeň - 1. mája," uviedol správca pravoslávnej farnosti v Bratislave Jozef Haverčák.
Chrámové rúcho i rúcho pravoslávnych duchovných je v čase pôstu červené - čo je symbolom krvi a mučeníkov. Už v pondelok 25. apríla 2016 pravoslávni veriaci vstupujú do Strastného týždňa (Týždňa utrpenia Ježiša Krista). Pripomenú si najdôležitejšie udalosti posledných dní Kristovho pozemského života, jeho utrpenie a smrť na kríži až po jeho vzkriesenie v Nedeľu Paschy, pripomenul Haverčák.