Na utorok dostali predvolanie účastníci triedneho výletu, vrátane pedagogického dozoru. Sudca však pre časovú náročnosť nevypočul všetkých svedkov. Výpovede vypočutých sa pre dlhší časový odstup od udalosti v niektorých momentoch rozchádzali s ich výpoveďami krátko po nehode, v niektorých častiach sa rozchádzali výpovede medzi sebou navzájom.
Bývalí gymnazisti sa zhodli v tom, že nikto z nich nebol v autobuse pripútaný napriek tabuľke na to upozorňujúcej. Rovnako popísali, že v autobuse boli dve televízne obrazovky, z ktorých sledovali filmy. Niektorí uviedli, že vodič nemal vo svojom zornom uhle žiadny displej, jedna študentka sa domnievala, že mal malú obrazovku, kde "išiel" film bez zvuku. Vodič autobusu namietal, že išlo o zariadenie GPS, kde filmy nie je možné sledovať. Viacerí svedkovia uviedli, že počas jazdy spali a zobudili sa krátko pred kolíziou. Niektorí zaregistrovali, iní nie manéver vodiča na zvrátenie odklonu autobusu z cesty. "Bola to sekunda," zaznelo v utorok viackrát v súdnej sieni.
V autobuse, ktorý smeroval do Trnavy z Oravy sa 6. júna 2014 viezlo spolu 29 žiakov a dve pedagogičky. Autobus zišiel z nejasných príčin z cesty. Štyri usmrtené dievčatá sedeli na zadných sedadlách, autobus ich privalil po tom, ako sa prevrátil na bok. Ostatní cestujúci utrpeli rôzne zranenia – od otrasov mozgu, cez zlomeniny rebier, tržné rany až po pomliaždeniny s liečením od jedného týždňa do troch mesiacov.
Vodičovi autobusu, ktorý jazdil 30 rokov bez nehody, hrozí za trestný čin všeobecného ohrozenia trest odňatia slobody až na desať rokov.
