Podľa zoológa Tibora Vongreya sa tam zabývala dvadsaťčlenná svorka. Tieto psovité šelmy prešli tisíce kilometrov, kým si našli nový domov práve u nás. Sem sa dostali cez Balkán až zo severnej Afriky.
Šakaly zlaté sa v poslednom čase objavili v michalovskom okrese, a to hlavne v okolí Pozdišoviec či Nacinej Vsi. „Vyskytuje sa tu asi dvadsaťčlenná svorka šakalov a darí sa im veľmi dobre. Obľubujú totiž stepy a roviny,“ vysvetľuje zoológ Tibor Vongrey zo Zemplínskeho múzea.
Jeden z prvých šakalov zablúdil na východ už v roku 2001. Vtedy bol veľkou raritou. Odborníci predpokladali, že vystrašený ušiel pred nebezpečenstvom vojny v Juhoslávii. „Ukázalo sa však, že k nám prišli ďalšie a ďalšie šakaly. Pôvodne pochádzajú zo severnej Afriky a na Zemplín sa rozšírili cez Balkán,“ myslí si zoológ.
Tibor Vongrey tvrdí, že tieto psovité šelmy nie sú pre človeka nebezpečné. Šakaly však vytláčajú pôvodné druhy živočíchov zo svojich teritórií. U nás sa to týka najmä líšok, na vlka v horách si už netrúfnu. Živia sa zdochlinami, drobnými hrabošmi, ale v svorkách lovia tiež mláďatá srniek či diviakov.
V Maďarsku už podľa zoológa Vongreya povolili odchyt šakalov, rozmnožili sa tam totiž na stovky. U nás však zatiaľ žiadny incident nespôsobili. „Rozšírenie šakala do našich zemepisných šírok spôsobujú podľa všetkého globálne zmeny podnebia. Je ťažké predpokladať, ako sa bude tento nepôvodný druh u nás ďalej správať,“ dodal zoológ.
Šakal zlatý
výška: 45 – 50 cm
hmotnosť: 15 kg
dĺžka tela: 65 – 80 cm
dĺžka chvosta: 22 – 30 cm
základná farba srsti: zlatožltá, na chrbte prechádza do tmavého pásu
- vytvára svorky s mnohými členmi a s presnou hierarchiou
- je nočný živočích, cez deň ho vídať málokedy
- vydáva typický piskľavý zvuk
- žije monogamne, samec a samica tvoria pár počas celého života
- vychová až deväť mláďat
